Už vyše 780 rokov na ceste z Banskej Bystrice do Brezna stojí na vysokom brale hrad Ľupča. Túto pamiatku v súčasnosti vlastní železiarsky podnik. Majitelia sa ho snažia postupne obnovovať, aby jeho múry mohli návštevníkom rozpovedať zaujímavé príbehy.
Pôvodne stredoveká obranná pevnosť v priebehu storočí veľakrát menila svoj vzhľad aj charakter. Bola sídlom mnohých šľachtických rodov aj inštitúcií, čo jej prinieslo šťastie a jedinečnosť.
„Hrad Ľupča je unikátny tým, že od svojho vzniku až po súčasnosť bol neustále obývaný, vďaka čomu patrí k najzachovalejším hradom na Slovensku. Predpokladáme, že hrad vybudovali niekedy po roku 1241, keď územie Uhorska zasiahli tatárske vpády. Vtedy sa uhorský kráľ Belo IV. rozhodol vybudovať sieť takých hradov, ktoré by do budúcna zabránili týmto vpádom,“ priblížil kastelán Vladimír Homola.
Prvýkrát sa hrad spomína v súvislosti s poštovou a obchodnou cestou Via Magna, ktorá viedla cez dnešné Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Ukrajinu až do Rumunska. Hrad mal za úlohu strážiť túto významnú vyše tisíckilometrovú obchodnú trasu.
„Z neskorších období sa nám z hradu zachovalo viacero písomných dokumentov. Datujú sa väčšinou do letných období, čiže vieme, že uhorskí panovníci využívali tento hrad ako svoje obľúbené letné sídlo,“ dodal kastelán.
Hrad sa totiž nachádzal na území, ktoré sa označovalo aj ako Zvolenský les. „Išlo o známy lovecký revír. Máme doložené, že v 13. storočí tento hrad navštívili viacerí Arpádovci, v 14. storočí Anjouovci a máme aj listiny, ktoré boli vydané na tomto hrade z obdobia Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína,“ doplnil Homola.
Pozrite si reportáž redaktorky Zuzany Ševčíkovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Unikát na dolnom nádvorí
Uhorského kráľa z rodu Huňadyovcov Mateja Korvína tu na dolnom nádvorí pripomína unikát – najstaršia kvitnúca lipa na Slovensku. Má 7,5-metrový obvod kmeňa a výšku vyše 25 metrov.
„Vieme to na základe vedút, resp. starých kresieb, ktoré majú 200 až 300 rokov. Lipu na nich znázorňovali ako mohutný strom, ktorý dopĺňa kolorit hradu,“ povedal kastelán Homola.
Najstaršia časť hradu ukrýva ďalší klenot – kaplnku, ktorú dal vybudovať Gašpar Tríbel, významný renesančný majiteľ hradu. Postavili ju v roku 1600.
„Je to jednoloďová stavba s viacuholníkovým ukončením svätyne. Na stenách sa nachádzajú pôvodné renesančné a barokové fresky, ktoré sme zreštaurovali. Súčasťou kaplnky je aj sakristia, kde sa nám podarilo obnoviť najstarší drevený strop z konca 15. storočia,“ uviedol Homola.
Strop natretý býčou krvou a žlčou
Strop sa podľa neho zachoval v takom dobrom stave vďaka tomu, že bol v minulosti natretý býčou krvou, v ktorej bola rozpustená žlč. Tá údajne odpudzuje drevokazný hmyz. „Za obnovu tejto kaplnky sme v roku 2008 získali cenu Fénix,“ doplnil kastelán Homola.
V kaplnke je pôvodný oltár Očisťovania Panny Márie. Jeho ústredným motívom je Ježiš Kristus v rukách Simeona, Panna Mária so Svätým Jozefom a prorokyňa Anna.
K architektonickým skvostom patrí aj portál s podobizňou Pavla Rubigalla a jeho synov z roku 1573. Latinský nápis Dominus Deus protector meus – Pán Boh môj ochranca – bol mottom humanistického básnika a vzdelanca Pavla Rubigalla.
Nové využitie hradu
Osud hradu poznačil požiar v roku 1860. Po desaťročí chátrania sa opäť pozviechal a získal nové využitie.
„Na konci 19. storočia bol v tomto hrade umiestnený Gizelin robotnícky sirotinec pre banské siroty. Gizela Habsburgská bola dcérou Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety I., tiež známej ako Sissi. Gizela nikdy na tomto hrade nebola, ona len finančne prispela na výstavbu sirotinca,“ vysvetlil Homola.
V Gizelinej sále sa nachádza obraz Gizely, ktorý si dalo namaľovať riaditeľstvo sirotinca u významného banskobystrického maliara Dominika Skuteckého.
„Sirotinec tu pôsobil aj po vzniku Československa, do konca druhej svetovej vojny a veľká zmena nastala v roku 1957, keď v rámci akcie Rehole tu komunistický režim nútene umiestnil 220 rehoľníc z desiatich rádov,“ doplnil kastelán.
Súčasťou prehliadkovej trasy sú aj obnovené šľachtické komnaty s replikou habánskej kachľovej pece a dobovým nábytkom. V podzemí hradu je ďalší unikát – kamenná studňa, hlboká 62 a pol metra.
V hĺbke 40 metrov je v kameni vytesaná úniková chodba, ktorá vedie do domčeka pod hradom. Ale o tom všetkom sa môžete presvedčiť na vlastné oči. Hrad Ľupča je pre verejnosť otvorený od marca do novembra.
