Nenápadné fosílie z Číny prepisujú históriu komplexného života o milióny rokov. Vedci ich datujú do obdobia spred 554 až 539 miliónov rokov. Nová štúdia v časopise Science naznačuje, že viaceré živočíšne skupiny sa začali vyvíjať skôr, než sa doteraz predpokladalo. Svet, z ktorého sme napokon vznikli aj my ľudia, sa tak začal formovať omnoho dávnejšie.
Pred týmto objavom vyzeral obraz dávneho života oveľa jednoduchšie. Oceány obývali najmä mäkké a zvláštne tvory, často prisaté k morskému dnu. Vedci v horninách videli ryhy a chodbičky, ale nevedeli presne, kto ich zanechal.
„Väčšinu z toho, čo sme o týchto živočíchoch vedeli, sme čítali len zo stôp v usadeninách. Teraz máme po prvý raz aj samotné fosílie, takže vieme, kto stopy zanechal. To nám oveľa lepšie ukazuje, ako sa rodila veľká rozmanitosť živočíchov,“ priblížil spoluautor štúdie Ross Anderson.
Teraz vedci držia v rukách aj samotné telá týchto tvorov. Tenká uhlíková vrstva na fosíliách uchovala jemné časti ich tiel, takže už nejde len o odhad podľa stopy. Niektoré z nich už mali telo s pravou a ľavou stranou, teda základný plán, na ktorom stojí väčšina dnešných zvierat.
Medzi nálezmi sú aj veľmi starí príbuzní skupín, ku ktorým dnes patria morské hviezdice, ryby a napokon aj človek. „Keď sa zvieratá začali navzájom jesť a prehrabávať morské dno, navždy zmenili planétu. Svet, v ktorom dnes žijeme, stojí do veľkej miery na základoch, ktoré vznikli práve vtedy,“ uviedol kurátor Prírodovedného múzea Oxfordskej univerzity Duncan Murdock.
Nová štúdia teda nehovorí, že doterajší príbeh bol zlý. Hovorí, že mu chýbal začiatok. To, čo dlho vyzeralo ako prudký rozmach života, malo zrejme tichší rozbeh už o niekoľko miliónov rokov skôr.
Chýbajúcej kapitole dejín života sa v Správach :24 venoval redaktor Michal Cimerman:
