Po nehodách vlakov pri Rožňave a v Pezinku počet prípadov, keď rušňovodiči prešli na červenú, pribudol. Kým v roku 2024 zaznamenali jedenásť takýchto incidentov, vlani sa ich počet vyšplhal na pätnásť. Najhoršia bilancia bola v roku 2021. Vlaky nezastavili na červenú až 23-krát.
Pre zlepšenie bezpečnosti má Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) nakúpiť 430 telových kamier pre rušňovodičov. Tí však tvrdia, že tento nákup skutočné problémy na železnici nevyrieši.
Od začiatku tohto roka sa stalo desať incidentov, keď rušňovodič prešiel na červenú. Opatrenia, ktoré pred časom prijali Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), hovoria o tom, že prvý krok, ktorý rušňovodič musí urobiť, je pozrieť sa na návesť.
„Napriek tomu sme odvtedy zaznamenali viac ako päť prípadov, keď rušňovodič osobného vlaku odišiel proti návesti Stoj a počas vyšetrovania priznal, že nevie, čo ukazovala návesť,“ informovala hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
„Treba povedať, že čísla nie sú mimoriadne katastrofálne. Na červenú sa jazdilo aj dávno, dávno a na červenú sa bude jazdiť aj v budúcnosti,“ poznamenal železničný analytik Jiří Kubáček.
Zlyhania v systéme
Zatiaľ čo slovenské železnice hovoria o individuálnych chybách, rušňovodiči ako hlavný problém vidia zlyhania v systéme.
„Rušňovodičom boli pridané pracovné povinnosti. Na väčšine tratí však systémy, ktoré zabránia ich pochybeniam, absentujú, sú zastarané alebo sa nevyužívajú naplno,“ uviedol predseda petičného výboru rušňovodičov Matej Motyčka.
Problémom v železničnej doprave na Slovensku sa v Správach venovala redaktorka Izabela Kajzerová:
„Samozrejme, každé prejdené návestidlo ide za rušňovodičom. To je ten, ktorý je jednoznačne vždy zodpovedný. Ale v tomto prípade na podmienky, v ktorých fungujú rušňovodiči, vplývajú aj opatrenia zo strany ŽSR,“ vysvetlil železničný analytik.
Ministerstvo dopravy po minuloročných nehodách pri Rožňave a v Pezinku predstavilo balík opatrení na zvýšenie bezpečnosti v železničnej doprave. Očakávať výsledky v praxi už teraz je podľa železničného analytika priskoro.
„Zavádzanie opatrení z Akčného plánu na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy ide postupne, pričom niektoré z opatrení, ktoré sa v pláne nachádzajú, ako napríklad telové kamery, si vyžadujú nevyhnutné legislatívne úpravy a čas na ich obstaranie,“ informoval rezort dopravy.
Opatrenia schválila vláda krátko po nehodách. Petíciu proti kamerám v rušňoch následne podpísalo 85 percent aktívnych rušňovodičov. Podľa ich slov nie sú systémovým riešením bezpečnosti.
„Nezabránia únavе, neodstránia personálne poddimenzovanie, nevyriešia technické riziká ani nedostatky v organizácii práce. Ak má byť výsledkom vyššia bezpečnosť, diskusia sa musí viesť o súbore opatrení,“ skonštatoval Motyčka.
Ministerstvo dopravy si za zavedením kamier stojí. Tvrdí, že zábery budú použité iba v prípade nehody.
