Rómovia môžu pomôcť veľkým firmám s nedostatkom pracovných síl. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) sa ich zamestnanosť pohybuje okolo 23 percent – pre nízke vzdelanie, kvalifikáciu a zručnosti. S kamerou sme boli v jednej z popradských firiem, kde tretinu zamestnancov tvoria práve ľudia z marginalizovaných komunít.
Marek Čonka pracuje v Poprade pri výrobe práčok od roku 2010. Býva v rómskej osade v neďalekej Veľkej Lomnici. ,,Do osady prišli, podali žiadosti, tak som išiel aj ja do toho. Chcel som mať trošku lepší život a jednoducho žiť tak, ako ostatní,“ uviedol.
Vtedy mal 21 rokov a práce sa nebál. Chodieval robiť na stavby v Bratislave, Prahe a v iných mestách. ,,Je to veľký rozdiel, lebo na stavbe sa robí celý deň. Tu sa človek menej narobí, robí len 7,5 hodín. A ešte dá sa využiť ten čas popri rodine, okolo domu a tak,“ doplnil Marek Čonka.
Popradský výrobca práčok má v priemere tisíc zamestnancov, ich počet počas roka kolíše. No najmenej tretina z toho sú Rómovia.
Zamestnávaniu Rómov sa v relácii Aktuálne :24 venoval redaktor Milan Velecký:
Každého uchádzača si preverujú jednoduchými úlohami. ,,Niekomu to trvá dlhšie, ale to je práve našou úlohou, aby sme to dokázali vysvetliť, aby to pochopil. A až tak si to potom overujeme,“ ozrejmil špecialista pre rozvoj a zamestnávanie zamestnancov Patrik Pitoňák.
,,Plus mínus 30 percent neprejde prvotným sitom. V tréningovom centre si ich otestujeme, či sú naozaj schopní pracovať. Ďalších 30 percent zistí, že práca pre nich nie je, ale zbytok ostáva,“ priblížil generálny riaditeľ Beko Poprad Michal Major.
Ostávajú nadlho, v priemere 16 rokov. ,,Ja som konkrétne pomáhal strašne veľa ľuďom tu. Sme ich zaúčali, ako sa len dalo,“ dodal Čonka.
,,A keď prídu do reálneho pracovného procesu, tak vám to vrátia. To znamená, že máte menej problémov, menej absencií a ľudia pracujú dobre,“ uzavrel Major.
Vlastní zamestnanci sa výrobcovi práčok vyplatia viac, ako tí prenajatí z pracovných agentúr.
