Na hlavný obsah

Koalícia schválila Ficovi doživotnú rentu v reakcii na atentát. Viac sa riešili peniaze ako bezpečnosť, znie z opozície

Atentát na Roberta Fica sa uskutočnil 15. mája 2024.

Robert Fico
Robert Fico. (Foto: TASR/DUNA/MTI/Robert Hegedus)

V sobotu 4. júla bude na Slovensku referendum s dvoma otázkami. Jedna sa týka zrušenia doživotnej renty, napríklad pre premiéra. Druhá je o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Doživotnú rentu pre premiéra koalícia schválila v reakcii na bezprecedentný útok na predsedu vlády. Platí od júla 2024 a bola súčasťou širšieho balíka opatrení na ochranu ústavných činiteľov. Aj o jej zrušení budú rozhodovať občania v plebiscite.

Deň, na ktorý si pamätá azda každý Slovák. Po streľbe na premiéra Roberta Fica z 15. mája 2024 vláda začala pripravovať lex atentát – balík opatrení na zvýšenie bezpečnosti ústavných činiteľov. Jeho súčasťou bola aj doživotná renta pre predsedu vlády.

Pripravovanému referendu o dvoch otázkach sa v relácii Správy venoval redaktor STVR Jakub Horáček:

„Ako doživotná renta zabezpečí Robertovi Ficovi lepšiu bezpečnosť?“ pýta sa predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš (Slovensko, KÚ, Za ľudí).

„Asi je predpoklad, keď to treba tak rýchlo, že premiér končí. Tak toto je vážna správa, je to naozaj tak? Lebo ak to tak nie je, tak nie je žiadny dôvod sa predsa hnať s touto právnou úpravou,“ uviedla poslankyňa Národnej rady SR Mária Kolíková (SaS).

„Sklamem našich kolegov zo SaS, aj pani Kolíkovú. Robert Fico sa určite do dôchodku nechystá a naopak, myslím, že v dohľadnej dobe ho uvidíme opäť na stoličke predsedu vlády,“ vysvetlil poslanec Národnej rady SR a šéf zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák (Smer-SD).

Zrýchlený legislatívny proces

V Národnej rade prebehla k lex atentátu zrýchlená legislatívna procedúra. Opozícia v rozprave poukazovala na vplyv renty na verejné financie. Podávala pozmeňovacie návrhy, ktoré však koalícia odmietla. Parlament napokon zákon schválil na konci júna 2024 hlasmi koaličných poslancov.

„Naozaj sme svedkami toho, že viac sa tam riešila renta, ako samotná bezpečnosť ústavných činiteľov,“ skonštatoval predseda Národnej rady SR a predseda hnutia KDH Milan Majerský.

Na otázku, či je možné povedať, koľko to môže stáť, Majerský odpovedal: „Priznám sa, že ja neviem, ten presný hrubý odhad, ktorý bude. Tí ľudia, ktorí naozaj sedeli aj v tých výboroch, v ktorých sa to riadne preberalo, určite kalkulujú s nejakou sumou,“ dodal Majerský.

„V európskom parlamente, keď skončíte, už máte 1 800 eur doživotný dôchodok. No a potom sú osobitné typy pozícií, kedy sa asi ťažko človek, ktorý je dvanásť rokov premiérom, dokáže zaradiť do života,“ vysvetlil podpredseda Národnej rady SR a predseda strany SNS Andrej Danko.

Nárok na doživotnú rentu majú bývalý premiér aj bývalý predseda parlamentu, ak vo funkcii pôsobili počas obdobia zodpovedajúceho najmenej dvom funkčným obdobiam prezidenta, teda približne desať rokov.

Ide o podmienku pre dlhodobo pôsobiacich ústavných činiteľov, ktorú v čase prijatia zákona spĺňal len súčasný premiér Robert Fico. O prípadnom zrušení doživotnej renty sa má rozhodovať v referende.

„Ak toto majú ľudia riešiť, tak potom sa pýtam, že prečo pani Čaputová, ako bývalá prezidentka, má doživotnú rentu? Ja nikomu nebránim robiť petičné akcie. Ja mám úctivý vzťah k referendu, ale myslím si, toto bude jeden z najväčších prepadákov, aký sme vôbec v histórii mali,“ skonštatoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko