Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa doteraz konalo deväť referend, z ktorých platné bolo iba jedno. Na jeho vyhlásenie pritom treba najmenej 300-tisíc podpisov občanov. V ďalšom, desiatom, budú Slováci hlasovať začiatkom júla.
Referendum bude mať dve otázky. Jedna sa týka zrušenia doživotnej renty, napríklad pre premiéra. Druhá je o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
Slováci hlasovali v referende prvýkrát v októbri 1994. Vyhlásil ho prezident Michal Kováč. Toto neúspešné referendum sa týkalo preukazovania pôvodu peňazí v prípade kúpy firmy alebo iného majetku.
Histórii referend na Slovensku sa v Správach venovala redaktorka STVR Dominika Welterová:
Referendum v roku 1997 bolo zmarené. Voliči v ňom mali odpovedať na štyri otázky. Týkali sa postoja občanov k NATO a posledná priamej voľby prezidenta. Vtedajšia vládna koalícia pod vedením Vladimíra Mečiara štvrtú otázku odmietala.
„Ministerstvo vnútra nakoniec distribuovalo pre obce hlasovacie lístky iba s prvými troma otázkami. Referendum sa takto vykonalo, avšak ústredná komisia pre referendum uviedla vo svojej zápisnici, že nebolo vykonané v súlade so zákonom o vykonaní referenda,“ priblížil riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán Martin Gajdoš.
Dve ďalšie referendá boli pre nízku účasť neúspešné. Voliči mohli vyjadriť svoj názor na privatizáciu strategických podnikov a na predčasné parlamentné voľby.
Viac ako 52 percent ľudí prišlo odovzdať svoje hlasovacie lístky v prvom a zatiaľ jedinom úspešnom referende v roku 2003.
„V tomto referende bola postavená otázka, či občania súhlasia so vstupom Slovenska do Európskej únie. Nebol to formálne vstup do štátneho zväzku, pre ktorý by Ústava vyžadovala referendum povinne, ale bralo sa to ako dôležitá otázka verejného záujmu,“ ozrejmil Marián Giba z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ďalšie neplatné referendá
Neplatné bolo aj referendum o skrátení volebného obdobia v apríli 2004. Rovnako aj nasledujúce ľudové hlasovanie v septembri 2010, v ktorom mohli ľudia rozhodnúť napríklad o zrušení koncesionárskych poplatkov, možnosti voľby cez internet alebo znižovaní počtu poslancov.
O päť rokov neskôr vyzbierala podpisy na ďalšie referendum Aliancia za rodinu. Slováci sa v ňom vyjadrovali k manželstvám párov rovnakého pohlavia, adopciám a sexuálnej výchove na školách. Účasť na ňom nestačila na to, aby bolo úspešné.
„Vytvorila sa taká deliaca čiara v spoločnosti, keď na jednej strane stoja stúpenci tzv. tradičnej rodiny, na druhej strane stoja stúpenci skôr liberálnych riešení. Čiže rok 2015 a toto referendum predstavuje z daného hľadiska určitý medzník,“ uviedol Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV.
Zatiaľ posledné ľudové hlasovanie iniciovala vtedy opozičná strana Smer -SD. Petícia pôvodne obsahovala dve otázky: o bezodkladnej demisii súčasnej vlády a o možnosti skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením parlamentu. Prezidentka Zuzana Čaputová sa vtedy obrátila na Ústavný súd. Ten konštatoval, že otázka o demisii je v rozpore s ústavou.
