Na hlavný obsah

V referende sa rozhodne aj o obnove NAKA a ÚŠP. Vyšetrovali viaceré kauzy spojené so Smerom

Smer zasa hovoril o politicky motivovaných stíhaniach.

úrad špeciálnej prokuratúry
Na snímke budova bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku. Foto: TASR/Martin Baumann

Po voľbách v roku 2020 sa boj proti korupcii stal jednou z hlavných tém vtedajšej vlády. Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vyšetrovali viaceré kauzy spojené s bývalými vládami Smeru. Smer naopak hovoril o politicky motivovaných stíhaniach a zneužívaní kajúcnikov.

Po návrate k moci v roku 2023 preto koalícia rozhodla o zrušení ÚŠP a reorganizácii NAKA. V pripravovanom referende sa má rozhodovať aj o obnovení týchto inštitúcií. V sobotu 4. júla budeme v referende rozhodovať aj o zrušení doživotnej renty, napríklad pre premiéra.

Zmeny v trestnom práve

Začiatkom roka 2024 parlament schválil rozsiahle zmeny v trestnom práve. Ich súčasťou bolo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Koalícia tvrdila, že úrad fungoval ako „štát v štáte“, mal veľké právomoci a stal sa nástrojom politicky motivovaných stíhaní.

„ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa – zlikvidovať vtedajšiu opozíciu,“ povedal predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).

Opozícia naopak hovorila o útoku na právny štát a varovala pred oslabovaním boja proti korupcii. Proti zmenám organizovala protestné zhromaždenia po celom Slovensku.

Viac informácií o možnom obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry v pripravovanom referende priniesli v relácii Aktuálne :24 redaktori STVR Miriam Čerešníková a Jakub Horáček:

Kritická bola aj vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová. Novelu Trestného zákona síce podpísala, zároveň však upozorňovala na jej možné riziká a obrátila sa na Ústavný súd. Ten napokon návrhu na pozastavenie účinnosti zákona nevyhovel. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry tak zostalo v platnosti.

„Takýto krok sa javí ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry,“ uviedla bývalá prezidentka SR (v rokoch 2019 – 2024) Zuzana Čaputová.

„Ústava neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry. V tomto má parlament širokú voľnosť,“ vysvetlil predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

Zánik úradov

Úrad špeciálnej prokuratúry definitívne zanikol v marci roku 2024 a jeho agenda prešla na krajské prokuratúry. O niekoľko mesiacov neskôr prišla na rad aj Národná kriminálna agentúra.

„Keďže NAKA najbližšie spolupracuje s Úradom špeciálnej prokuratúry, a preto som povedal, že sme v pracovnom uvažovaní, ako prispôsobíme fungovanie NAKA tomu, že špeciálna prokuratúra bude zrušená,“ objasnil minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Koalícia obhajovala zrušenie NAKA snahou o reorganizáciu a zefektívnenie práce polície. Opozícia naopak tvrdila, že ide o oslabenie elitného útvaru, ktorý vyšetroval najzávažnejšie korupčné kauzy.

„Je to absolútna deštrukcia právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku a toto je normálne, že jasný odkaz všetkým zločincom, že my sme vám znížili tresty a teraz ešte sme zabezpečili aj to, že vás nebudú vyšetrovať vôbec,“ povedal predseda strany SaS Branislav Gröhling.

„Reforma je výlučne odborná a plne v kompetencii vedenia Policajného zboru pripravená za účelom zefektívnenia boja proti trestnej činnosti na všetkých úrovniach,“ priblížil hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.

Národná kriminálna agentúra zanikla v septembri 2024. Nahradili ju Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko