Okolo desaťtisíc ľudí sa v sobotu (18. 7.) v Bratislave zúčastnilo podľa organizátorov pochodu hrdosti, ktorý zástupcovia komunity LGBT+ tradične organizujú v rámci programu Dúhový Pride na podporu a ochranu príslušníkov sexuálnych menšín. Informovala o tom organizátorka Aneta Andraščíková.
Do inej časti slovenskej metropoly aj tentoraz konzervatívni aktivisti zvolali vlastnú akciu Hrdí na rodinu s cieľom propagovať tradičnú rodinu, účasť na nej bola značne nižšia ako na Dúhovom pride.
„Výzvou tohto ročníka je odvaha. Byť viditeľný, byť sám sebou, mať odvahu postaviť sa za svoje práva. Väčšina z nás vníma, že žijeme v ťažkých časoch. Naša spoločnosť je polarizovaná,“ povedala z pódia 16. ročníka Dúhového pridu výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová.
Mnoho ľudí prišlo na námestie pri úrade slovenskej vlády s dúhovými vlajkami, ktoré sú symbolom sexuálnych menšín. Práve z toho miesta, kde sa najprv začal kultúrny program, sa účastníci popoludní vydali na sprievod ulicami Bratislavy.
Dúhovému pridu sa v reportáži v Správach venoval redaktor Marko Trusina:
Pochod nezabudol na Tepláreň
Podobne ako vlani, keď sa do pochodu podľa organizátorov zapojilo na 12-tisíc až 14-tisíc ľudí, dav prešiel tiež okolo už bývalého gaybaru Tepláreň, pred ktorým v roku 2022 strelec zabil dvoch ľudí a neskôr zbraň obrátil pre seba.
Trasu sprievodu ani program na námestí organizátori z bezpečnostných dôvodov vopred opäť neoznámili. Okolo námestia štátna i mestská polícia nasadili množstvo svojich príslušníkov a obmedzili dopravu.
Mama a otec navždy
Konzervatívni občianski aktivisti popoludní v Bratislave zase usporiadali 14. ročník Národného pochodu Hrdí na rodinu. Aj tento rok zvolili heslo „Manželstvo chráni deti! „. Okrem zhromaždenia sa zástancovia tradičnej rodiny vydali, rovnako v sprievode polície, ulicami Bratislavy. Mnoho z nich nieslo červené balóniky s nápisom „Mama a otec navždy“.
Pochodu Hrdí na rodinu sa v Správach venovala redaktorka Dominika Welterová:
Časť mimovládnych organizácií na Slovensku upozorňuje, že postavenie komunity LGBT+ v krajine sa dlhodobo nezlepšuje. Slovensko vlani zaznamenalo najrozsiahlejšie oslabenie ľudských práv od svojho vzniku v roku 1993. Úrady naopak tvrdia, že krajina tieto práva na rozdiel od minulosti ctí.
Slovenský parlament vlani do základného zákona doplnil ustanovenie o zvrchovanosti predovšetkým v otázkach národnej identity, ktorým krajina podľa odborníkov zaviedla v kultúrno-etických otázkach prednosť slovenského práva pred európskym a medzinárodným právom.
Premiér Robert Fico tento rok opakovane tvrdil, že Slovensko by práve na základe uvedenej ústavnej novely malo zákonom zakázať uznávanie sobášov, ktoré páry rovnakého pohlavia uzavreli v cudzine. Slovensko by tak nerešpektovalo vlaňajšie rozhodnutie súdu EÚ, že štáty európskeho bloku musia uznávať manželstvo párov rovnakého pohlavia uzavreté v súlade so zákonom v inej členskej krajine únie.
