Pápež Lev XIV. v piatok (31. 7.) vydal nový základný zákon, vatikánsku obdobu ústavy. Informovali o tom vatikánske médiá. Stalo sa tak po troch rokoch od podobného kroku, ktorý urobil jeho predchodca, pápež František. Lev to zdôvodnil legislatívnymi zmenami, ktoré nastali v poslednom období.
Nová ústava napríklad zavádza súdnu sústavu. Samotná absolutistická povaha Vatikánu sa však nemení.
Nový základný zákon potvrdzuje zmenu, podľa ktorej na čele legislatívneho orgánu Vatikánu, pápežskej komisie, môže byť ktokoľvek, koho vyberie pápež. Predtým mohol byť na čele komisie len kardinál. V súčasnosti zastáva túto významnú vatikánsku funkciu žena, talianska rehoľná sestra Raffaella Petriniová.
Pápež tiež spresnil právomoci niektorých orgánov a prvýkrát ustanovil sústavu súdov. Vatikán tak bude mať tri súdne inštancie: základný, odvolací a najvyšší súd. Pápež tiež ustanovil úrad prokurátora. Doteraz sa pri procesoch súdnej inštancie ustanovovali ad hoc.
Nič sa však nemení na podstate Vatikánu, ktorý zostáva volenou absolútnou monarchiou teokratického rázu. Pápež nemá pevne stanovené vládne obdobie. Ak neabdikuje, jeho funkcia je doživotná.
Podľa článku jedna základného zákona pápež drží vo Vatikáne exekutívnu, legislatívnu i súdnu moc. Jej výkon však zveruje ďalším orgánom, ktoré sú mu podriadené. Ústava do platnosti vstúpi okamžite a nahradí súčasnú z mája 2023, napísal portál Vatican News.
