Turínske plátno neprestáva fascinovať veriacich, ale aj vedcov, ktorí aktuálne priniesli nové objavy. Ich objektom tentokrát nebola samotná látka, ale stopy DNA, ktoré sa na nej po stáročia usadili.
Odborníci z Univerzity v Pavii, Univerzity v Padove a ďalších vedeckých inštitútov pracovali na výskume štyri roky, od septembra 2022. Vedci pritom podrobne preskúmali organické zvyšky na vzorkách Turínskeho plátna.
Ako uviedla spravodajkyňa STVR v Miláne Katarína Antenozio, získané údaje ukázali, že sa na textílii počas stáročí nahromadila mimoriadne bohatá vrstva biologického materiálu.
Vedcom sa podarilo identifikovať ľudské, rastlinné, živočíšne aj mikrobiálne stopy pochádzajúce z rôznych historických období. Analýzy odhalili prítomnosť baktérií a húb typických pre ľudskú kožu či slané morské prostredie. Objavili aj genetické stopy červeného stredomorského koralu alebo plodín, ako sú obilie, kukurica, banány či arašidy.
Výskumníci zároveň identifikovali zvyšky DNA domácich zvierat vrátane hovädzieho dobytka, oviec, hydiny, psov a mačiek. Táto pestrá zmes poukazuje nielen na dlhé stáročia vystavovania relikvie, ale aj na rozmanité prostredia, ktorými počas svojej histórie prechádzala.
Odber vzoriek mal vplyv na výsledky
„Nové rádiometrické testy dvoch nití z relikvie navyše posunuli ich datovanie do rozmedzia rokov 1451 až 1799. Tento údaj korešponduje s historickými opravami po ničivom požiari v roku 1532. Biologické stopy tak dokopy rozprávajú fascinujúci príbeh o putovaní a opravách Turínskeho plátna,“ informovala Antenozio.
Vedci pracovali so siedmimi fragmentmi a oficiálnymi vzorkami, ktoré boli odobraté v noci z 8. na 9. októbra 1978. Odber vykonal turínsky súdny lekár Pier Luigi Baima Bollone.
O Turínskom plátne hovorila v Ranných správach spravodajkyňa STVR Katarína Antenozio:
Antenozio upozornila, že práve spôsob odberu mal na výsledky výskumu významný vplyv. Tím z Univerzity v Pavii totiž zistil, že prevládajúci mitochondriálny profil vo vzorkách sa úplne zhoduje s genetickou líniou profesora Bolloneho.
„To jasne ukázalo, že odber sa neuskutočnil v sterilných podmienkach a lekár pravdepodobne nepoužil rukavice,“ vysvetlila.
Táto novodobá kontaminácia podľa nej do istej miery prekryla staršie genetické stopy nachádzajúce sa na látke. Napriek tomu, že materiál bol výrazne degradovaný, výskumníkom sa podarilo úspešne extrahovať potrebnú DNA a identifikovať aj ľudské genetické línie zodpovedajúce populáciám západnej Eurázie či Blízkeho východu.
Nový výskum podľa Antenozio neprináša definitívnu odpoveď na otázku pôvodu Turínskeho plátna. „Bol skôr transformáciou samotného spôsobu, akým sa dnes pristupuje k vede. Ukázal, že hoci bola biológia dlho vnímaná hlavne ako disciplína opisujúca živé organizmy, dnes vďaka novým metódam dokáže odhaľovať udalosti, vzťahy a historické kontexty, podobne ako archeológia,“ priblížila.
