Zabudnúť dieťa v aute môže podľa psychológov aj milujúci rodič. Napriek tomu si väčšina ľudí myslí, že im by sa to nikdy nemohlo stať. Čo sa v takých chvíľach deje v ľudskom mozgu a ako sa dá riziko znížiť, sme zisťovali v reportáži.
Nie je to o láske k dieťaťu, ale o tom, ako nedokonale funguje ľudský mozog. Profesor psychológie David Diamond sa viac ako dvadsať rokov venuje tragickým prípadom detí zabudnutých v autách. Na základe rozhovorov s rodičmi vysvetľuje, že v mozgu súperia dva pamäťové systémy. Automatický, takzvaný autopilot, a druhý, ktorý nám pripomína, že dnes máme urobiť niečo inak.
„Šofér ide po trase, ktorú absolvoval už mnohokrát. Niekedy s dieťaťom, inokedy bez neho. Mozog sa prepne na autopilota, keď robí veci automaticky. Dieťa je ticho, mohlo zaspať, je mimo zorného poľa, a vodič stratí vedomie, že je v aute. Keď dorazí do cieľa, vystúpi a pokračuje vo svojej bežnej rutine, akoby tam dieťa vôbec nebolo,“ vysvetlil profesor psychológie z Univerzity Južnej Floridy David Diamond.
Oslabenie schopnosti mozgu
Stres či nedostatok spánku podľa odborníkov ešte oslabujú schopnosť mozgu pripomenúť nám, že dnes máme robiť niečo inak – napríklad zaviezť dieťa do škôlky.
„Mnohokrát práve tým, že rozmýšľame ďaleko dopredu a neuvedomujeme si, že toto nás teraz v nasledujúcich chvíľach čaká. V určitom prípade je to zvýšená prepracovanosť, roztržitosť, únava,“ priblížil forenzný psychológ Martin Gronský.
O tom, čo sa deje v hlave rodiča, keď vezie dieťa v aute, sa venovala v relácii Aktuálne :24 redaktorka STVR Tamara Lištiaková:
Mozog si podľa výskumov môže dokonca vytvoriť aj falošnú spomienku. „Ako presne tento mechanizmus funguje, zatiaľ nevieme. Vysvetľuje to však, prečo rodič celý deň pracuje, dokonca sa pozerá na fotografie svojho dieťaťa a popoludní ide do škôlky presvedčený, že si ho ide vyzdvihnúť a keď otvorí auto, s hrôzou zistí, že dieťa je mŕtve,“ uviedol Diamond.
Pomohli by technológie
Obaja psychológovia sa zhodujú, že pomôcť by mohli aj technológie, ktoré vodiča upozornia na dieťa ponechané vo vozidle.
„Prípadne vizuálny alebo iný klaksón. Takéto celkom jasné rázne signály by určite prispeli k zlepšeniu situácie,“ skonštatoval Gronský.
Podľa Davida Diamonda si približne 80 percent ľudí myslí, že im by sa to nikdy nemohlo stať. Práve preto si nevytvoria návyk ani pripomienku, ktorá by podobnej tragédii mohla zabrániť.
„Odporúčam mať v autosedačke plyšovú hračku. Keď do nej posadíte dieťa, preložte hračku dopredu. Počas jazdy ju budete mať stále na očiach a pripomenie vám, že dieťa je v aute,“ uviedol Diamond. Alebo si na zadné sedadlo dajte osobné veci.
