Slovenské mestá nie sú projektované na vysoké teploty a horúčavy im často môžu spôsobovať veľké problémy. Ich urbanizácia sa historicky prispôsobovala iným podmienkam. Veľa plôch tvorí asfalt, betón a dlažba, ktoré počas dňa pohlcujú teplo a v noci ho uvoľňujú.
Chýbajúce stromy a zeleň zároveň znamenajú menej prirodzeného tieňa a ochladzovania vďaka výparu vody. Zhodli sa na tom odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje a aj vedci. Informoval o tom Európsky klimatický pakt (EUCP).
„Slovenské mestá nie sú na tieto horúčavy, ktoré tu teraz máme, pripravené. Neboli sme zvyknutí na to, že máme počas leta dlhotrvajúce vysoké teploty spojené s koncentráciou tepla a tvorbou tepelných ostrovov. Na horúčavy musí byť mesto pripravené najmä architektonicky,“ uviedla Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Problémom je podľa ochranárov a vedcov aj hustá zástavba, málo vodných prvkov či nedostatočné zadržiavanie dažďovej vody. „Výsledkom je takzvaný mestský ,tepelný ostrov´, pri ktorom môžu byť ulice a zastavané územia výrazne teplejšie než okolité zelené plochy. Do budúcnosti preto bude čoraz dôležitejšie, aby mestá neboli len funkčné a estetické, ale aj klimaticky odolné – s viac stromami, tieňom, zeleňou, priepustnými povrchmi a systémami na zadržiavanie vody,“ skonštatovali.
Prehodnotenie prístupu k vode
Ambasádorka EUCP Simona Hlaváčová tvrdí, že je potrebné prehodnotiť prístup k zachytávaniu vody či sterilným trávnikom a začať sadiť stromy, kríky a záhony. Dokupilová taktiež doplnila, že urbánne plánovanie by sa malo prispôsobiť vytváraním parkov či vodných objektov, a to nielen umelých, ako sú fontány, ale aj tých, ktoré by zachytávali dažďovú vodu a neodvádzali ju do kanalizácie.
„Tým by aj pomohli k rozbíjaniu a zmenšovaniu obrovských betónovo-asfaltových plôch, ktoré počas letných horúčav akumulujú teplo a zhoršujú celkovú situáciu spojenú s vlnami horúčav,“ povedala.
Pri urbánnom plánovaní je podľa Dokupilovej dôležitý aj výber materiálov. Považuje za nutné obmedziť využívanie betónu a asfaltu na miestach, kde to nie je nevyhnutne potrebné, a nahradiť ich napríklad zatrávňovacími dlaždicami alebo inými vodopriesakovými materiálmi či výrobkami.
Alternatívou môžu byť aj zelené steny či strechy. EUCP pri tom poukázala na novú štúdiu výskumníkov z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule, ktorá preukazuje, že zelené steny a strechy sú účinné nielen pri ochladzovaní okolitého prostredia, ale prinášajú aj fyzické a psychické benefity. Jej výsledky tak potvrdzujú význam zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní tepelného stresu v mestách, skonštatoval klimatický pakt.
Zeleň podľa Dokupilovej ochladzuje, tieni, odráža a rozdeľuje ,tepelné ostrovy´. Stromy tiež odrážajú lúče. Tým zabezpečia, že sa väčšina energie zo slnka nezachytí na povrchu zeme a vráti sa smerom k atmosfére.
„Súčasne, ak majú dostatok vody, sú schopné túto vodu odpariť. Pri zmene skupenstva z kvapalného na plynné, a teda vodnú paru, sa spotrebuje veľké množstvo tepelnej energie zo vzduchu a dochádza k ochladzovaniu okolia. To je výrazne efektívnejšie ako klimatizácia, ktorá síce ochladí vnútorné prostredie, ale oteplí vonkajšie,“ vysvetlila Dokupilová.
