Na hlavný obsah

Predaj protivzdušnej techniky má dve verzie príbehu. Exkluzívne zábery Reportérov ukázali, že systémy sú stále na Slovensku

Naď a Kaliňák sa obviňujú navzájom.

Na snímke dronové zábery na vojenskú techniku, ktorá ostala na Slovensku.
Predaná vojenská technika zostala na Slovensku. Foto: STVR

Päťdesiatpäťtisíc eur pri predaji, desať miliónov pri obchode v zahraničí. Dve súpravy protivzdušnej obrany, ktoré slovenské ministerstvo obrany vyradilo zo svojho majetku, sa stali predmetom obchodu s prekvapivým cenovým rozdielom.

Ako je možné, že technika, ktorú štát označil za nepotrebnú, môže mať na trhu mnohonásobne vyššiu hodnotu? Kto rozhodol, že tieto systémy už Slovensko nepotrebuje?

Čo je za záhadou predanej protivzdušnej obrany, zisťoval v relácii Reportéri redaktor STVR Andrej Bálint:

„Došlo k tomu, že sa armáda rozhodla, že už ide o neupotrebiteľné batérie,“ uviedol bezpečnostný expert Radovan Bránik.

„Spoločnosť Robus zaplatila asi 55-tisíc eur za dva komplety protivzdušnej obrany KUB a predávali to za desať miliónov do Rumunska,“ priblížil minister obrany v rokoch 2020 – 2023 Jaroslav Naď (Demokrati).

„Predaj tohto šrotu za týchto podmienok podpísal pán Naď,“ reagoval súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Naopak, podľa Naďa boli všetky zásadné rozhodnutia o tom, že ide o šrot, boli urobené až za pôsobenia Kaliňáka.

„Neexistuje na svete nikto, kto by si kupoval šrot, ktorý si dokáže zadovážiť na vlastnom trhu alebo v susednej krajine za takéto peniaze,“ skonštatoval Bránik. Podľa bezpečnostného analytika boli kedysi sovietske systémy považované za celkom kvalitné.

„Vtedajší sovietsky zväz mal plnú kontrolu nad týmito systémami a udržiaval ich vo svojich satelitných krajinách. Keď došlo k strate území a sféry vplyvu Sovietskeho zväzu, tak sa postupne tieto zbraňové systémy ocitli v dispozičných právach jednotlivých krajín,“ doplnil.

Tri prsty smrti

Mobilný protilietadlový systém 2K12 KUB prezývaný „tri prsty smrti“ bol vyrobený na prelome 70. a 80. rokov. Ozbrojené sily SR ho používajú od roku 1993. Hlavnou úlohou systému je ochrana pozemných vojsk s doletom zhruba do 14 kilometrov.

„Na začiatku roku 2023 Ozbrojené sily Slovenskej republiky disponovali presne šiestimi plnohodnotnými batériami. V súčasnej dobe sú to štyri systémy KUB, ktoré sú vo vyzbrojení nitrianskej protilietadlovej raketovej brigády. Ide o štyri ľahko modernizované systémy KUB,“ ozrejmil vojenský analytik Vladimír Bednár.

Dve batérie, ktoré už neboli zaradené medzi aktívne systémy, mali, podľa dostupných dokumentov štúdie uskutočniteľnosti zo začiatku roku 2023, slúžiť ako zdroj náhradných dielov.

Do ich modernizácie sa neinvestovalo aj preto, lebo rezort obrany nemal prístup k dodávateľom náhradných dielov v Ruskej federácii po začiatku vojny na Ukrajine. „Následne ministerstvo obrany rozhodlo o tom, že ide o neupotrebiteľný materiál,“ doplnil Bednár.

„Ale nie v zmysle, že by nebolo možné ho využiť v boji, ale v zmysle, že súčiastky z neho, veľmi vzácne, sa nedajú dnes vyrobiť, tak by ich bolo možné takzvane využívať na kanibalizáciu,“ podotkol Bránik.

Dve batérie, dve verzie príbehu

Dve batérie systému protivzdušnej obrany, dve verzie príbehu, ktoré presahujú obdobie troch ministrov obrany.

„Keď sme prišli, vzdušné sily disponovali tri a pol batériami systémov KUB a k dnešnému dátumu disponujú tri a pol batériami systému KUB. To vzniklo na základe zmluvy, tu ju mám, ktorá je z októbra roku 2021, ktorú podpísal pán Naď s firmou Robus,“ vysvetlil Kaliňák.

„Urobili sme verejnú súťaž, kde sa mohli prihlásiť rôzne spoločnosti, ktoré boli ochotné odkupovať šrot od ministerstva obrany a vyhrala to spoločnosť Robus s výrazne vyššími cenami. O tom bola zmluva, ale vôbec nie o tom, že budeme dávať systémy protivzdušnej obrany KUB ako šrot pre spoločnosť Robus,“ oponoval Naď.

„V auguste roku 2023 vzdušné sily definitívne konštatovali, že pre nich majetok nie je upotrebený a 24. októbra 2023 rozhoduje ministerstvo obrany o preskladnení a umiestnení nepotrebného majetku do skladu v Nemeckej,“ povedal Kaliňák.

Dodal, že v tom čase nastupovali do vlády a „proces následne na základe zmluvy zbehol“. „Rozhodnutie o vyradení, rozhodnutie o premiestnení a definitívnom ukončení pôsobenia tejto techniky v Ozbrojených silách SR rozhodol pán Naď. Zmluvu so spoločnosťou Robus o odovzdaní takej techniky uzavrel pán Naď,“ poznamenal minister obrany.

„Za môjho pôsobenia ako ministra obrany, to znamená medzi  21. 3. 2020 a 15. 5. 2023 nebol urobený ani jeden podpis v tom, aby sa tento materiál preraďoval do kategórie neupotrebiteľného alebo niečo podobné,“ poprel Naď.

„Všetky zásadné rozhodnutia smerom k neupotrebiteľnosti, to znamená k vyhláseniu za šrot, boli urobené len a len v období pôsobenia ministra Kaliňáka,“ dodal.

Interný dokument mapuje časový sled

„Ak sa niečo začalo ešte za vlády, či už Jaroslava  Naďa alebo úradníckej vlády, tak to bol proces zospodu, ktorý mal za cieľ zistiť, že ak nejaká jednotka považuje takéto zariadenie za prebytočné, či to tak naozaj je a či ho naozaj nemá kto využiť,“ poznamenal minister obrany úradníckej vlády z roku 2023 Martin Sklenár.

„Tu niekde začal ten proces, ale to rozhodnutie o tom, že tento majetok ministerstvo obrany nebude potrebovať, bolo prijaté za Roberta Kaliňáka,“ doplnil.

Vojenský analytik Bednár samotné rozhodnutie považuje za pochybné a v rozpore s predchádzajúcimi dokumentmi. „Tieto dve batérie boli označené ako zdroj náhradných dielov. Súčasná vláda de facto znefunkčnila zostávajúce štyri batérie protilietadlových systémov KUB,“ dodal.

Reportéri disponujú interným dokumentom ministerstva obrany. Ten mapuje časový sled udalostí vyradenia systémov KUB z užívania Ozbrojených síl SR. Koncom septembra 2023 označili dva systémy KUB ako nepotrebné, čím sa začal proces skúmania ich ďalšieho využitia.

„Ľudia z logistiky Ozbrojených síl SR písali na generálny štáb a hovorili o tom, že tam máme hnuteľný majetok štátu a poďme sa rozhodnúť, čo ideme s ním, akým spôsobom nakladať,“ vysvetlil Naď.

Najprv na náhradné diely, potom šrot

O tom, že systémy budú neupotrebiteľné, rozhodla komisia ministerstva obrany pod súčasným vedením rezortu obrany v roku 2024. V auguste toho istého roka si dve batérie KUB prevzala šrotovná spoločnosť Robus, ktorá obchoduje s rezortom obrany od roku 2007 za približne 55-tisíc eur.

„Procesné kroky, ktoré boli zdokumentované zatiaľ verejne dostupnými dokumentmi, sa udiali za súčasnej vlády, ktorá rozhodla o tom, že majetok je už ďalej neupotrebiteľný, neslúži ani ako zdroj náhradných dielov, aj keď to nebola pravda, pretože systémy boli stále aktívne,“ pripomenul Bednár.

Prečo bolo v roku 2024 v prípade dvoch batérií systému KUB rozhodnuté o ich preradení do šrotu, keď ich rok predtým štúdia uskutočniteľnosti určila ako zdroj náhradných dielov, sme sa pýtali generálneho riaditeľa Sekcie majetku a infraštruktúry rezortu obrany Róberta Pintéra. Na naše opakované otázky nereagoval.

Bojaschopná technika alebo takmer bezcenný kus železa? Nad technickým stavom dvoch batérií systému KUB stále visia otázniky. Podrobnosti o ich funkčnosti podliehajú režimu utajenia.

„Ten systém nikdy nebol funkčný. Celý život, odkedy bol v 1993 zaradený, tak slúžil na náhradné diely. Keď všetky náhradné diely boli vymenené, tak napísali vojaci: toto auto bolo kompletne vyťažené a nie je možné ho ďalej opraviť. A potom ho dali firme, ktorá ho kúpila v cene šrotu,“ odôvodnil Kaliňák.

Podľa Naďa k tomu existovala analýza. „Hovorila o tom, že niektoré veci boli vyskúšané a boli funkčné a niektoré veci neboli funkčné a bolo ich treba opraviť. Ale nebol to šrot,“ podotkol.

Podozrenia z nehospodárneho nakladania majetku

Vojenský analytik Vladimír Bednár pripomenul, že takýto majetok sa zvyčajne predáva v dražbách. „Ministerstvo obrany má mnohé ďalšie možnosti. Môže napríklad takýto tovar priamo predať nejakej konkrétnej zbrojnej firme,“ dodal.

„Keď viem, že už s týmto nemám čo urobiť, tak vyhlásim na to súťaž a bol by to niekto odkúpil a tá suma by bola rádovo vyššia ako je to 55-tisíc eur, za ktorý to išlo ako za šrot,“ komentoval Naď.

Bezpečnostný expert Radovan Bránik si myslí, že je vylúčené, aby to bolo dielo jedného človeka. „Tam muselo dôjsť ku kaskáde na seba nadväzujúcich rozhodnutí, ktoré viedli k pokusu o predaj za takúto cenu,“ poznamenal.

Podozrením z nehospodárnym nakladaním majetku štátu sa zaoberá jednotka finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

„Vec sa v súčasnosti nachádza v štádiu pred začatím trestného stíhania a vykonávajú sa potrebné úkony na jej riadne posúdenie. Vzhľadom na štádium konania nie je možné aktuálne poskytnúť bližšie informácie,“ informoval hovorca Prezídia Policajného zboru SR Roman Hájek.

Firma chcela systém predať ďalej

Pochybnosti o tom, či technika bola naozaj šrot, vyvoláva aj následný obchod zo strany šrotovnej firmy Robus, ktorá chcela systémy predať do zahraničia. Kúpnu zmluvu uzavrela s rumunskou zbrojárskou firmou. Cenovka? Desať miliónov eur.

„Kúpili niečo za 55-tisíc od štátu a povedzme jeden a pol milióna by do toho potrebovali zainvestovať, aby to následne  predali za desať miliónov. Keby to aj bolo tak, tak na tom urobia okolo osem a pol milióna eur, to ukazuje rozdiel medzi tým, za čo to Kaliňák vlastne vyhlásil – za šrot a poslal súkromnej spoločnosti, a to, ako s tým dokázala ďalej súkromná spoločnosť narábať,“ zhodnotil Naď.

Kaliňák to však naďalej popiera. „Faktom sa ukázalo, že tu tento šrot a jeho predaj za týchto podmienok, podpísal pán Naď. Všetky dokumenty k tomu, aby sa to šrotom stalo boli podpísané ešte za bývalej vlády,“ reagoval.

Myslí si pritom, že ak niekto má problém, tak je to predajca. „Urobil tam nejakú úpravu a zohnal si niečo, a niekto sa našiel, že za to dá desať miliónov eur,“ dodal.

Konateľ spoločnosti Robus s. r. o. Tomáš Križan sa nám nechcel vyjadriť pre prebiehajúce vyšetrovanie.

Rumunskej spoločnosti Romanian Allied International Defense sme sa pýtali, či k obchodu reálne došlo. Tvrdia, že žiadne systémy protivzdušnej obrany od spoločnosti Robus neprevzali ani nepredali ďalej.

Záhadu si všimli aj zahraniční investigatívci

Záhadu predanej protivzdušnej obrany si všimli aj balkánski investigatívni novinári. Zistili, že vojenské systémy mali smerovať zo Slovenska cez Rumunsko, Severné Macedónsko až do africkej Ugandy.

„Podľa certifikátu konečného užívateľa vydaného rumunským ministerstvom zahraničných vecí bolo konečným kupujúcim ugandské ministerstvo obrany, pričom celková hodnota v čase dodania konečnému zákazníkovi dosiahla približne jedenásť miliónov eur,“ písalo sa v článku macedónskeho Civil Today.

„O šrot nešlo v skutočnosti preto, lebo neexistuje na svete nikto, kto by si kupoval šrot, ktorý dokáže zadovážiť na vlastnom trhu alebo v susednej krajine za takéto peniaze, to nedáva žiadny zmysel,“ uviedol Bránik.

Bezpečnostní analytici naznačujú, že Uganda nemusela byť finálnou destináciou slovenských systémov protivzdušnej obrany.

„Uganda nemá protilietadlové raketové systémy takéhoto charakteru. Nemôžeme vylúčiť, že tento systém nekupovala pre vlastnú potrebu. Ruská federácia sa pokúšala obdobné systémy odkúpiť na svetových trhoch práve od svojich spojencov,“ upozornil Bednár.

Ruské nákupy cez tretie krajiny

Keďže Rusko v súčasnosti podlieha prísnym západným sankciám, nemôže legálne nakupovať vojenskú techniku od členských štátov NATO, akou je napríklad Slovensko. Moskva sa preto pri obchádzaní týchto embárg často spolieha na spriatelené tretie krajiny, ktoré vystupujú ako tranzitné centrá.

„Vzhľadom na dobré vzťahy Ugandy a Ruskej federácie išlo o to, čo sa deje vo svete už niekoľko rokov. Dáva to absolútnu strategickú logiku a síce, že išlo o pokus Ruskej federácie cez tretiu krajinu sa dostať k náhradným súčiastkam,“ skonštatoval Bránik. Dodal, že aj keď Rusko má relatívne veľa batérií KUB, chýbajú mu náhradné diely.

Protilietadlový raketový systém 2K12 KUB je sovietsky mobilný systém krátkeho až stredného dosahu. Slovensko donedávna disponovalo šiestimi batériami tohto vojenského systému. Dva z nich skončili v rukách súkromnej spoločnosti.

Proces vyraďovania KUB z majetku ministerstva obrany sa začal v júli roku 2023, kedy ozbrojené sily začali zisťovať, ako s nimi ďalej nakladať.

2021 Naď uzatvára opätovne zmluvu so šrotovnou spoločnosťou Robus.
september 2023Úrad centrálnej logistiky ministerstva obrany schválil dve batérie systému KUB ako nepotrebný hnuteľný majetok štátu.
máj 2024O rok na to v máji zasadla komisia, ktorú vymenoval nový Generálny riaditeľ sekcie majetku a infraštruktúry rezortu obrany. Systémy navrhla zaradiť do skupiny neupotrebiteľného majetku.
júl 2024Generálny riaditeľ sekcie majetku a infraštruktúry rezortu obrany vydáva rozhodnutie o neupotrebiteľnosti.
august 2024Systémy protivzdušnej obrany si prevzala spoločnosť Robus. Štátu za ne zaplatila zhruba 55-tisíc eur.
2025Firma Robus uzatvorila kúpnu zmluvu s rumunskou spoločnosťou Romanian Allied International Defense za desať miliónov eur.
marec 2026V marci tohto roka vydalo Rumunské ministerstvo zahraničných vecí certifikát konečného užívateľa, v ktorom bola Uganda uvedená ako cieľový importér a Severné Macedónsko ako jedna z tranzitných krajín.

Exkluzívne zábery: Technika je na Slovensku

Systémy protivzdušnej obrany Slovensko však nikdy neopustili a k obchodu, resp. k predaju do zahraničia, nedošlo. Potvrdzujú to aj zábery, ktoré sa Reportérom podarilo exkluzívne nakrútiť.

Konateľ Robusu Tomáš Križan to odôvodnil tým, že systémy „nemajú kde inde byť“ a tvrdí, že z ich strany nikto nič neporušil.

„Ja si myslím, že keď sa naozaj do toho zahryznú OČTK, tak to môže kľudne smerovať k tomu, že rozhodnutie o neupotrebiteľnosti bude zvrátené, lebo neviem si predstaviť, na ktorej planéte by dva takéto systémy mohli byť predané za 55-tisíc eur,“ poznamenal exminister obrany Jaroslav Naď.

„Od začiatku som hovoril, že toto nevyvezú a nemajú ako. Môžem potvrdiť, že ani len nepožiadali o licenciu. Buď to zošrotujú alebo si to niekto kúpi do múzea,“ deklaroval Kaliňák.

„Predpokladám, že by bolo skoro až politickou samovraždou dopustiť, aby opustili územie Slovenskej republiky. Ak by sa ukázalo, že sa takéto niečo vyvezie do Ugandy a tam sa potom spravodajskými prostriedkami zistí, že dochádza presne k tomu, že Ruská federácia z toho doslova ťaží súčiastky pre svoje potreby, znamenalo by to obrovskú reputačnú škodu,“ uzavrel Bránik.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko