Umelá inteligencia (AI) dokáže za pár sekúnd napísať e-mail, pripraviť prezentáciu či zhrnúť dlhý text. Čím viac práce jej však nechávame, tým menej nad ňou niekedy premýšľame sami. Odborníci preto upozorňujú, že problémom nie je samotná AI, ale spôsob, akým ju používame.
Stačí pár slov do chatu a za chvíľu máme hotový text, nápad či riešenie. Nemusíme si tak lámať hlavu, ako vyriešiť daný problém.
„Stačí tam možno zmeniť jednu vec, lepšie formulovať zadanie a ešte predtým, ako ho sformulujem, nechať si pár minút, aby som sa zamyslel nad tým, aby som si pospájal v hlave svoje myšlienky a tie potom zadať umelej inteligencii,“ uviedol lektor a AI špecialista Juraj Zaťko.
AI je už súčasťou práce, školy aj bežného života. Rozdiel je v tom, koľko práce jej prenecháme. Nejde pritom len o písanie. Menej môžeme trénovať pamäť, tvorivosť, riešenie problémov či vlastný názor. Podľa psychologičky môže AI ovplyvniť aj naše vlastnosti.
Používaniu umelej inteligencie sa v Správach venoval redaktor Lukáš Stračina:
„Lebo potrebujeme pri každej práci využívať aj nejakú pokoru, trpezlivosť, cieľavedomosť, a to sa môže postupne strácať,“ upozornila psychologička Beata Žitniaková Gurgová.
Kým kedysi človek často vystačil s tým, čo sa raz naučil, dnes sa to rýchlo mení. S umelou inteligenciou sa budeme musieť nové veci učiť priebežne počas celého života.
„Deväťdesiat percent vecí, ktoré dnes riešim, bude riešiť ona. Musím ale byť dosť adaptabilný, aby som sa prispôsobil novej situácii. O tri, štyri mesiace môžu byť nástroje už úplne nepoužiteľné a budeme pozerať na ne, že čo je to za dobu kamennú,“ konštatoval Zaťko.
Pravidlo je teda jednoduché – najprv vlastná myšlienka, potom AI ako pomocník a napokon kontrola. Tak nemusí AI naše premýšľanie nahrádzať, ale môže ho rozvíjať.
