Granulovaná kremičina nasýtená kyanovodíkom, výrobok nemeckého koncernu IG Farben, bola pôvodne vyvinutá ako insekticíd. Do dejín však vstúpila ako jeden z najvražednejších nástrojov zvrátenej nemeckej politiky počas druhej svetovej vojny.
Látka známa pod obchodným názvom Cyklon B slúžila na vraždenie v nacistických táboroch, celkovo zabila vyše milióna ľudí. Prvý pokus so smrtiacim plynom sa uskutočnil 3. septembra 1941 vo vyhladzovacom tábore v Osvienčime.
Nacisti našli spôsob, ako efektívne a rýchlo likvidovať tisícky ľudí, náhodou. Cyklon B do Osvienčimu priviezla dezinfekčná firma na zabíjanie vší, ktoré boli za epidémiou škvrnitého týfusu.
Pri prvom pokuse otrávili v Osvienčime 600 sovietskych vojakov a 300 poľských väzňov. Plyn, pôvodne vo forme modrých guľôčok veľkosti hrášku nasypaných do utesnenej pivnice so zajatcami, vnikol ľuďom do pľúc a ochromil im centrum dýchania. Zomreli asi o 15 minút.
Prvá stála plynová komora
Po prvom pokuse na ľuďoch bola v Osvienčime zrejme už v septembri 1941 zriadená prvá stála plynová komora, v ktorej zabíjali vojnových zajatcov. O mesiac neskôr začala výstavba tábora v Osvienčime-Březinke, otvoreného v marci 1942, kde postavili štyri veľké plynové komory, maskované ako sprchy.
V tých mohli denne zavraždiť na šesťtisíc ľudí. Od začiatku roku 1942 inštalovali plynové komory aj v ďalších nacistických vyhladzovacích táboroch: v Belzecu, Sobibore, Treblinke a Majdanku.
V plynových komorách potom do roku 1945 zahynuli takmer tri milióny ľudí, prevažne židov. Samotný Cyklon B potom zabil podľa odhadov zhruba 1,2 milióna z nich.
Okrem toho nacisti využívali v počiatočných fázach holokaustu aj oxid uhoľnatý, či už z výfukov áut, alebo zo zásobníkov. Koncom roku 1944 nacisti plynové komory a krematóriá zničili, pretože sa snažili pred postupujúcou Červenou armádou skryť stopy svojej vražednej mašinérie.
