Dlh Slovenska rastie a štát si musí požičiavať čoraz viac peňazí. Aktuálne je vyše 61 percent HDP. Vláda by mala aj preto predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu. Doteraz tak nespravila.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na porušovanie ústavného zákona. Koalícia o ďalšom postupe ešte rokuje.
„Vláda má každý rok predložiť opatrenia na zníženie dlhu. Vláda nepredložila takýto dokument v minulom roku a ani zatiaľ v tomto roku. Takže opakovane porušuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti,“ povedal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Vyrovnaný rozpočet
Jednou z povinností, ktoré z dlhovej brzdy vyplývajú, je aj predloženie návrhu vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu.
„Predloženie vyrovnaného rozpočtu by znamenalo rozvrat sociálneho štátu, čiže to je nereálne,“ informoval minister vnútra SR a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok.
„To sa dá normálne vyriešiť tým, že vláda predloží vyrovnaný rozpočet a poslanci ho v Národnej rade upravia na deficitný rozpočet, aký stále bohužiaľ musíme mať,“ uviedol poslanec NR SR, predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka.
Štátnemu dlhu sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Monika Hajko:
„Parlament nemôže prijať akýkoľvek rozpočet, s akýmkoľvek deficitom, mal by plniť ústavnú podmienku, že má byť prijatý rozpočet, ktorý zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ vysvetlil podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).
Slovenský dlh výraznejšie rástol po finančnej kríze aj v rokoch pandémie Covidu-19. „Chýba tu nejaká spoločenská zmluva, nejaký konsenzus na tom, čo sa vlastne stalo a kde treba hľadať riešenie,“ skonštatoval predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ján Blcháč (Hlas-SD).
Varujú pred ďalšou krízou
Kľúčové bude, s akým plánom príde vláda na ďalšie roky a či presvedčí aj finančné trhy, že rast zadlženia dokáže dostať pod kontrolu. Ekonómovia sa zhodujú, že ďalšia kríza príde. Je len otázka, kedy a v akom rozsahu. Práve schopnosť štátu reagovať na ďalšie otrasy považuje opozícia za jedno z rizík súčasného vývoja.
„Ak si požičiame, tak si budeme musieť požičať za vysoký úrok a navyše si napríklad, v porovnaní s Českom, nebudeme môcť požičať dostatočné množstvo, aby sme tej kríze dokázali čeliť,“ povedal Viskupič.
„Budeme debatovať v rámci aj koaličnej rady, aj vlády o tom, aby boli naplnené podmienky aj z hľadiska ústavnosti,“ uviedol Šutaj Eštok.
