Vo švajčiarskom Zürichu vyhlásili vo štvrtok (3. 9.) nositeľov 36. ročníka Ig Nobelových cien za kuriózne vedecké objavy. Po prvýkrát sa ceremónia konala mimo územia Spojených štátov, pretože tamojšia atmosféra je nepriateľská voči vede a návšteva tejto krajiny sa pre vedcov stáva „nebezpečnou“, informovali agentúra AFP a web euronews.
Medzi desiatimi tohtoročnými laureátmi bol tím Joaa Miguela Alvesa-Nunesa, ktorý získal cenu Ig Nobel za biológiu. Stúpal na rôzne jedovaté hady s cieľom zistiť, čo ich podnieti k uhryznutiu človeka. Celkovo asi 40-tisíc krát stúpol na 116 hadov, pričom jeden štrkáč výskumníka dokázal uhryznúť aj cez ochrannú obuv.
Cenu v kategórii fyzika za výskum zameraný na optimalizáciu pisoárov si prevzali akademici z Číny, USA, Saudskej Arábie a Kanady oblečení v žltých pršiplášťoch.
5×
V kategórii biomechanika bol ocenený tím Matildy Brindleovej a kolegov z USA a Spojeného kráľovstva za porovnávací prístup k evolúcii bozkávania.
Nositelia skutočnej Nobelovej ceny
Podľa tradície tieto ocenenia odovzdávali aj nositelia skutočnej Nobelovej ceny. Počas štvrtkového večera sa objavila na obrazovke fotografia Donalda Trumpa v okamihu, keď sa hovorilo o Justinovi Krugerovi a Davidovi Dunningovi.
Obaja získali v roku 2000 cenu Ig Nobel za psychológiu – za štúdiu Unskilled and Unaware of It. Podľa nej ľudia s nedostatkom vedomostí mali často najväčší problém rozpoznať vlastnú neschopnosť a najviac preceňovali svoje schopnosti.
Ceny Ig Nobel (z anglického ignoble) sa udeľujú za zdanlivo neužitočné výskumy, „ktoré nemožno alebo by sa nemali opakovať“. Organizuje ich už 36 rokov digitálny časopis Annals of Improbable Research (Anály nepravdepodobného výskumu). Budúcoročné udeľovanie sa uskutoční v belgických Antverpách.
Udeľovanie cien Ig Nobel býva zvyčajne mesiac pred vyhlásením laureátov skutočných Nobelových cien za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu, literatúru a mier. V tomto roku to bude 6. až 12. októbra.
