Uplynuli štyri roky od smrti Mahsy Aminiovej v Iráne. Mahsa zomrela tri dni po tom, čo ju zadržala iránska mravnostná polícia za nesprávne nosenie šatky. Následne vyšli do ulíc tisíce ľudí, na jej podporu vzniklo aj hnutie „Žena, život, sloboda“.
El País píše, že na nosení moslimskej šatky v Iráne teraz až tak netrvajú, v uliciach cítiť viac slobody, ale zákony sa nezmenili a mnohí aktivisti zostávajú ďalej umlčiavaní.
Situácii v Iráne sa v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače venovala redaktorka Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Denník si v uliciach na severe Teheránu všíma ženy, ktoré vlasy nemajú zakryté vôbec. Jedna z nich z bezpečnostných dôvodov však novinám nepovie svoje pravé meno, vystupuje ako Golnar.
„Táto krajina už nie je rovnaká ako pred štyrmi rokmi,“ konštatuje 36-ročná žena krátko po začatí rozhovoru.
„Je pravda, že vojny urýchlili zmeny, ale spoločenské hnutie, ktoré vidíme vo verejných priestoroch, je dôsledkom toho, čo sa stalo po jej smrti,“ hovorí s odkazom na Kurdku Mahsu Aminiovú.
Aj Golnar, podobne ako veľa mužov a žien, strávila niekoľko týždňov vo väzení za protesty na podporu mladej Kurdky, ktorá zomrela po fyzickom násilí, ktoré jej vo väzbe spôsobili. Irán pritom popiera, že by ju bili.
Falošný pocit slobody
O štyri roky neskôr už žiadna zo žien v teheránskej kaviarni nenosí závoj ani tradičný trenčkot, ktorý kedysi musel zakrývať boky. Nie je to len trend v hlavnom meste, píše El País, podľa ktorého aj parky v konzervatívnom meste Isfahán pôsobia ako parky hocikde v Európe.
Iránske úrady prehrali bitku o závoj, lebo nechcú dávať dôvod na protivládne protesty. Odborníci preto varujú pred prílišným optimizmom.
Tento zdanlivý pocit slobody z odhalených vlasov je totiž klamlivý, pretože zákony sa nezmenili. Ženy nezískali väčšiu úlohu vo verejnom živote, práve naopak. Mnohé aktivistky zostávajú umlčané, ale ich zápas pokračuje.
