Ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu na odlov vlkov – 68 jedincov. Rozdelilo ju medzi jednotlivé kraje. Je nižšia ako vlani a dosahuje asi pätinu celoročného prírastku tohto zákonom chráneného dravca.
Znižovanie počtu vlkov ministerstvo chápe ako prevenciu pred škodami na hospodárskych zvieratách a lovnej zveri. Mimovládne organizácie s tým nesúhlasia.
Chovateľ z Lendaku Ján Nebus sa stará o takmer päťsto oviec. Pasie ich na lúkach Spišskej Magury a pred vlkmi má rešpekt. „Teraz pred dvoma týždňami u kolegu 18 oviec potrhali. My tu nájdeme už osamotené ovce, že nájdeme po troch, štyroch dňoch, že už je potrhaná,“ priblížil.
Ovce sú v noci v bezpečí, chránené elektrickým ohradníkom. Vlk však môže zaútočiť aj cez deň, keď sú ovce na paši.
Odlovu vlkov sa v Správach venoval redaktor STVR Milan Velecký:
„Stromy sú, kriaky, tak si ju počká, ona až príde k nemu. Leží tam, on ju cvakne, že ani pastier neustriehne, až ju nájde potom ohryzenú,“ povedal Nebus.
Podľa mimovládnych organizácií nie je priama súvislosť medzi počtom odlovených vlkov a spôsobenou škodou. Napríklad v rokoch 2022 a 2023 neulovili žiadneho vlka, no spôsobené škody boli nižšie ako ďalší rok, keď odstrelili 23 jedincov. Naopak, zabitie najmä vodcov svorky situáciu zhorší.
„Mladé jedince, ktoré nemajú také skúsenosti s lovom voľne žijúcej zveri, čo je ich prirodzená potrava, často siahajú práve na hospodárske zvieratá, ktoré sú pre ne ľahšie dostupné,“ ozrejmila ekologická špecialistka World Wide Fund for Nature Marta Mútňanová. Schválenú kvótu 68 vlkov môžu poľovníci odloviť do 15. januára budúceho roku.
