Bol v Bejrúte, keď v prístave vybuchol sklad, v Afganistane krátko po odchode amerických vojakov a počas vojny medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi zažil útoky raketami a dronmi. Spolupracovník STVR Matej Šulc hovorí, že jeho novinárska práca bola v posledných rokoch mimoriadne intenzívna.
„Fakt je to intenzívne. Mali sme tu množstvo rôznych kríz a konfliktov, práve tých vecí, ktorým sa ja venujem, takže priam by sa až žiadalo povedať, kiežby už toho bolo menej tej intenzity,“ povedal.
Na nebezpečné cesty sa podľa neho treba dôkladne pripraviť. Okrem víz a ďalších byrokratických záležitostí si zisťuje, ako situácia priamo na mieste vyzerá, kam môže ísť a čo si môže dovoliť.
„Musím si zistiť tieto technické záležitosti, byrokraciu, ale to, čo je najdôležitejšie, sú určite nejaké informácie o tom, ako to priamo na tom mieste vyzerá, čo si môžem dovoliť, kam môžem ísť, čo sa dá urobiť a samozrejme, zobrať si aj nejaké tie ochranné prostriedky,“ vysvetlil.
Diváci ho preto môžu vidieť v nepriestrelnej veste či helme. Menej viditeľnou súčasťou jeho výbavy je profesionálne vybavená vojenská lekárnička, ktorú, ako dúfa, nikdy nebude musieť použiť.
Silnú skúsenosť si odniesol aj z Afganistanu, kam cestoval krátko po opätovnom prevzatí moci Talibanom. S jeho predstaviteľmi sa stretával na úradoch, hraničných priechodoch aj na vyšších úrovniach.
Hoci sa Taliban v tom čase navonok snažil pôsobiť otvorene voči západným médiám, práca novinárov mala svoje hranice. Šulc musel mať pri sebe miestneho prekladateľa, ktorého si členovia Talibanu volali a vyhrážali sa mu.
„V prípade, ak nakrútime niečo, čo nie je vhodné alebo nevypovedá o Afganistane a o Talibane tak, ako by si to oni želali, teda v pozitívnom svetle, tak on ostáva v tom Afganistane a môže sa mu niečo stať,“ opísal.
Pozrite si celý rozhovor s Matejom Šulcom:
Únava z vojny
Na Ukrajine podľa Šulca ľudia aj po rokoch vojny naďalej ukazujú odolnosť a odhodlanie. Pri svojich cestách tam zažil aj chvíle, keď sa po oslobodení niektorých území vracal medzi ľudí, ktorí ich vítali. Zároveň však vníma aj rastúcu únavu z vojny.
„Tí, ktorí sú v tej spoločnosti najschopnejší, najpripravenejší bojovať, tí pochopiteľne nastúpili do ukrajinskej armády už zo začiatku vojny. Dnes mnohí už hovoria, že proste títo hrdinovia, ktorí by nás zachránili, sú už mŕtvi,“ povedal. Napriek tomu podľa neho medzi Ukrajincami stále cítiť odhodlanie a vedomie, že Rusku sa nedá dôverovať.
Jednou z najintenzívnejších skúseností boli pre Šulca aj útoky na americkú základňu v Iraku po začiatku vojny medzi Izraelom, Iránom a Spojenými štátmi.
„V podstate som videl nad sebou tie hviezdne vojny,“ opísal momenty, keď z Iránu prilietali rakety a drony a americké systémy Patriot sa ich snažili zostreľovať. Zároveň porovnal situáciu s Ukrajinou, kde podľa neho rakety často dopadajú aj na civilné ciele.
Najbližšie sa pritom pravdepodobne opäť vydá na Blízky východ. „Ja sa pravdepodobne presuniem do Libanonu, kde neustále pokračujú izraelské útoky,“ povedal.
