Juhoafrickú republiku opustilo v uplynulých týždňoch takmer 200-tisíc migrantov. Časť deportovali úrady, iní ušli sami pred vlnou nenávisti. Domáci ich obviňujú, že im berú pracovné miesta, nezamestnanosť v krajine dosahuje až 32 percent. Po jednom z najväčších exodov migrantov v histórii krajiny však mnohé miesta, kde pracovali, stále zívajú prázdnotou.
Juhoafričania čelili počas apartheidu násiliu a segregácii nastolenej cudzincami, potomkami Holanďanov. Dnes časť obyvateľov najbohatšej ekonomiky v Afrike opäť obracia hnev voči cudzincom. Obviňujú ich nie z kradnutia práv, ale práce.
„Predstavte si, že sa zobudíte a nájdete video, na ktorom je niekto, koho poznáte, zbitý a zaliaty krvou. Do toho každý deň protesty, že im berieme prácu,“ povedal migrant z Ghany Emmanuel Akuoko.
Situácii v Juhoafrickej republike sa v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Anna Síposová:
Tento Ghančan pracoval v Južnej Afrike na stavbe desať rokov, povolenie mal, no aj tak sa bál. Boja sa však aj majitelia textiliek. Xenofóbne protesty vyhnali ich zahraničných zamestnancov, za šijacie stroje na východe krajiny si však domáci nesadajú.
„Miestni ľudia si hľadajú povolanie ako zdravotná sestra či pokladník. Textilný a odevný priemysel je ťažký, hrbíte sa deväť hodín za strojom,“ uviedol majiteľ továrne Ronghua Yan.
Továrne prichádzajú o zamestnancov
Podobne sú na tom aj ďalšie továrne v okolí, prišli o takmer pätinu zamestnancov. Aj v Južnej Afrike totiž platí ako v iných krajinách: migranti pracujú najmä tam, kde miestni nechcú. „Nemôžeme len tak dať na miesta domácich, ktorí nevedia šiť, vyžaduje si to čas,“ ozrejmil majiteľ továrne Alex Liu.
Odborári však obviňujú majiteľov fabrík pôvodom z Číny, že zamestnancov zdierajú. Za ušitie džínsov im platia 70 centov, za tričko ešte menej. Na minimálnu mzdu dosiahnu len tí najvýkonnejší.
„Továrne sú na pokraji zatvorenia. Zažívame tlak zo všetkých strán. Uvidíme, či prežijeme, alebo či tu bude veľa bankrotov,“ konštatoval Alex Liu.
Ceny si zvýšiť nemôžu, lebo zákazníci pôjdu inde, no za mizivé platy domáci pracovať odmietajú. A tak vyháňanie migrantov z Južnej Afriky pre údajné kradnutie práce môže mať následok, že o prácu po bankrotoch prídu aj domáci a zívať prázdnotou nebudú len textilky, ale aj štátna kasa bez daní.
