Američanov 3. novembra čakajú voľby do Kongresu, takzvané midterms. Rozhodovať budú o všetkých 435 členoch Snemovne reprezentantov a tiež o 35 z celkového počtu 100 senátorov. Výsledok midterms rozhodne, ktorá politická strana bude mať v Kongrese prevahu, čo môže ovplyvniť plány amerického prezidenta Donalda Trumpa. Voľby tiež ukážu, do akej miery sú ľudia v USA spokojní s doterajším pôsobením prezidenta.
Voľby do Snemovne reprezentantov sa konajú každé dva roky a takéto hlasovanie uprostred štvorročného volebného obdobia amerického prezidenta sa nazýva midterms, pripomenula stanica BBC. Hlavná úloha Kongresu je tvoriť a schvaľovať zákony na federálnej úrovni, ktoré platia v celej krajine.
Mandát senátorov je šesťročný a každé dva roky sa vo voľbách obmieňa tretina týchto zástupcov. Každý americký štát zastupujú dvaja a medzi ich úlohy patrí schvaľovanie, prípadne blokovanie návrhov, ktoré dostanú zo snemovne.
V ten istý novembrový deň (3. 11.) sa konajú aj voľby na úrovni štátov, z čoho najväčšiu pozornosť pútajú voľby guvernérov v Kalifornii, Georgii, Michigane a na Floride, doplnila BBC.
Republikáni môžu stratiť väčšinu
V Snemovni reprezentantov majú v súčasnosti tesnú prevahu republikáni. Disponujú totiž 218 kreslami, čo je najtesnejšia možná väčšina. Pri hlasovaniach ich však často podporuje aj jeden nezávislí kongresman. Demokrati majú v Snemovni reprezentantov 214 zástupcov.
V Senáte má Republikánska strana tiež prevahu 53 kresiel k 45. Ak demokrati získajú kontrolu aspoň nad jednou z komôr, budú mať moc presadiť vlastné zákony.
Mnohých voličov v USA znepokojuje nárast cien palív, potravín, bývania či zdravotnej starostlivosti. Inflácia v krajine je tiež vyššia, než je limit Americkej centrálnej banky. Jednou z príčin je aj vojna proti Iránu, ktorú USA spolu s Izraelom začali vo februári.
Stanica BBC tiež pripomenula situáciu v oblasti migrácie či umelej inteligencie. Voliči by preto podľa BBC mohli potrestať prezidentovu stranu a voliť proti nej.
Nedávne prieskumy potvrdzujú, že podpora prezidenta je nízka. Po jeho nástupe do úradu v januári 2025 bola nad 50 percent, začiatkom októbra bola okolo 37 percent. Republikáni sa tiež usilovali získať výhodu aj zmenami volebných pravidiel.
Ak demokrati získajú Kongres alebo Senát, Trump bude mať ťažkosti s presadzovaním legislatívy. Demokrati by tiež mohli využiť výbory na vyšetrovanie prezidentových záležitostí, napríklad údajnú korupciu alebo nasadenie agentov Imigračného a colného úradu (ICE).
Moslimský senátor aj potenciálny prezidentský kandidát
Pozornosť sa okrem iného upriamuje na štát Texas. V ňom môže získať senátorské kreslo demokratický kandidát James Talarico. Stojí proti nemu republikán Ken Paxton, ktorého sprevádzajú viaceré škandály.
Senátorské kreslá v Texase patria od roku 1993 vždy republikánom. Prieskumy očakávajú tesný výsledok. Odborníci tvrdia, že prípadná prehra republikánov v Texase môže prispieť k strate väčšiny v Senáte.
Demokratický kandidát v štáte Michigan Abdul Mohamed El-Sayed sa zase môže stať prvým moslimským senátorom v dejinách USA, napísal denník Financial Times.
Demokratický senátor za štát Georgia Jon Ossoff by zase podľa amerických médií mohol svoju pozíciu obhájiť. Server Politico pripomenul, že meno tohto mladého bývalého novinára sa v poslednej dobe spomínalo aj v súvislosti s prezidentskou kandidatúrou v roku 2028.
