Po troch rokoch od útoku Hamasu sa bývalí rukojemníci stále vyrovnávajú s následkami zajatia. Niektorí sa vrátili po niekoľkých týždňoch, iní až po viac než roku. Aviva a Keith sa dnes učia znovu žiť spolu, jedenásťročná Emily hľadá pokoj pri surfovaní. Spomienky na zajatie sa však vracajú.
Avivu a Keitha Siegelovcov uniesli teroristi z kibucu Kfar Aza pri hranici s Pásmom Gazy. Avivu prepustili po 51 dňoch, Keith zostal v zajatí 484 dní. Po návrate pre nich dostali nový význam aj úplne obyčajné veci.
„Počas pôstu na Jom Kipur som si dovolila trochu jesť. Pri každom súste som si hovorila: „Teraz o tom rozhoduješ ty“. Si nažive a máš právo rozhodnúť sa, či budeš jesť alebo nie. Uvedomila som si, že je to opäť v mojich rukách,“ uviedla bývalá rukojemníčka Aviva Siegelová.
Keith strávil veľkú časť zajatia izolovaný v podzemí. Hovorí, že silu hľadal v príbehoch ľudí, ktorí prežili holokaust, no aj v spomienkach na vlastnú rodinu.
„Dávalo mi to silu. Ale keď som myslel na chvíle s rodinou, bolo to ťažké. V jednom z videí, ktoré Hamas nakrútil, som mal hovoriť o rodine a práve vtedy ma tie spomienky úplne premohli. Rozplakal som sa,“ potvrdil Keith.
Príbehom rukojemníkov sa v Ranných správach venoval redaktor Viliam Ovsepian:
Najťažšie sú pre ňu noci
S traumou sa vyrovnáva aj jedenásťročná Emily Handová. Uniesli ju z kibucu Be’eri, keď mala deväť rokov. V Pásme Gazy bola v zajatí päťdesiat dní. Pomáha jej surfovanie.
„Mám pocit, že more ma lieči. Je tam pokoj. Len ja, doska a voda. Na chvíľu sa dokážem odpojiť od reality. Po 7. októbri mám pocit, že som oveľa silnejšia. Neznamená to, že zvládnem všetko, no viem, že dokážem prekonať viac vecí než predtým,“ skonštatovala.
Cez deň sa Emily vracia k bežným detským aktivitám. Jej otec hovorí, že najťažšie sú noci.
„Niekedy zaspí v bunkri pod domom a ráno sa zobudím s ňou vedľa seba. Neviem, aké sny ju budia a čo ju trápi. Viem len, že v noci sa jej niektoré spomienky stále vracajú. Ak sa pri mne cíti bezpečne, je to v poriadku,“ uviedol Thomas Hand.
Mnohí bývalí rukojemníci sa po traume uchýlili k umeniu a pomáhajú si navzájom. Tí, ktorí si v zajatí písali denníky, z nich vydali memoáre, iní skomponovali piesne a navrhli oblečenie.
