Spotreba chleba na Slovensku klesá a zvyšuje sa záujem o výrobky zo zahraničia. Pekári preto hľadajú spôsoby, ako zaujať zákazníkov – menia veľkosť a tvar bochníkov a experimentujú aj s chuťami.
Svetlé aj tmavé, kváskové aj s droždím a obohatené najrôznejšími chuťami, aj to je dnes podoba moderných chlebov.
„Hokaidový so špaldovou múkou, čisto špaldový, kváskový, pečieme cibuľový, kde je aj kvások aj droždie a pečieme zemiakový,“ opísala pekárka v pekárni Krajec Anna Báreková.
Ako sa mení prístup ku konzumácii chleba na Slovensku, priblížila v Rádiožurnále redaktorka STVR Jana Obrancová:
„Je tam aj tekvicová zmes, ktorú pridávame, aby to bolo vláčnejšie, lepšie a inak to zvláčnilo chlieb,“ doplnila študentka v pekárskom odbore na Strednej odbornej škole potravinárskej v Nitre Kristína Gálová.
To je to, čo spotrebitelia vyhľadávajú, hovorí aj Oskar Bugár, technológ spoločnosti vyrábajúcej pekárske výrobky Minit Slovensko. „Najradšej majú kváskové chleby, ľudia sa chcú zdravo stravovať – chleby, ktoré sú viaczrnné, obsahujú semiačka,“ ozrejmil.
Tatiana Bojňanská zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity dodáva, že chlieb má budúcnosť. „Pretože ho je možné modifikovať rôznymi smermi podľa potrieb konzumentov, podľa ich záujmu,“ dodala.
Hoci chlieb patrí medzi základné potraviny, jeme ho čoraz menej. Priemerný Slovák ročne zje asi 25,5 kilogramu chleba. Ešte v roku 2020 to bolo 36 kilogramov. Na druhej strane však narastá množstvo chleba, ktorý sa k nám dostáva spoza hraníc.
„Dovoz chleba a pekárskych výrobkov za rok 2025 vo výške 214 miliónov eur je novým historickým maximom. My v tom nevidíme kvalitatívny, cenový ani kapacitný zmysel,“ skonštatoval predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský. Najviac pečiva sa k nám dováža z Česka, Poľska, Nemecka a Rakúska.
