Prezidentovo rozhodnutie nevymenovať Filipa Kuffu za ministra životného prostredia môže mať pokračovanie na Ústavnom súde. Ústavný právnik Vincent Bujňák upozorňuje na prezumpciu neviny. Na súd by sa podľa neho mohla obrátiť vláda, ale aj samotný Filip Kuffa.
Politológ Miroslav Řádek upozorňuje, že nevyriešená nominácia môže ovplyvniť aj fungovanie vládnej koalície.
„Bol by som veľmi nerád, aby sme za člena vlády vymenovali človeka, ktorý je dnes, samozrejme, nevinný, ale v rámci trestného stíhania to môže dopadnúť aj inak,“ uviedol prezident SR Peter Pellegrini.
Práve tento argument ústavný právnik Vincent Bujňák spochybňuje. Upozorňuje na prezumpciu neviny a tvrdí, že prezident má pri odmietnutí návrhu premiéra len obmedzený priestor.
„Všeobecné pravidlo je, že máte vyhovieť návrhu predsedu vlády a veľmi úzko zdôvodnenou výnimkou má byť, že nevymenujete navrhovaného kandidáta,“ vysvetlil ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.
Nevymenovaniu F. Kuffu za ministra sa aj v Správach venovala redaktorka Monika Hajko:
„Nie som sudca. Nie som ten, ktorý chce niekomu poškodiť. Na druhej strane sa kritériá na člena vlády musia posudzovať zo širšieho pohľadu,“ vyhlásil Peter Pellegrini.
Nebolo by to prvýkrát, čo prezident odmietne ministerského nominanta. Andrej Kiska v roku 2018 nevymenoval Jozefa Ráža za ministra vnútra a Zuzana Čaputová o päť rokov neskôr odmietla Rudolfa Huliaka na poste ministra životného prostredia. SNS ho napokon nahradila Tomášom Tarabom.
„V minulosti to bolo vždy vo fáze, keď bola podaná demisia vlády alebo boli parlamentné voľby a ešte sa len čakalo na vymenovanie vlády. Tu sme teraz v procesne odlišnej situácii,“ ozrejmil ústavný právnik.
O inej alternatíve na čele envirorezortu sa zatiaľ nehovorí, SNS na svojom nominantovi trvá. Opozícia a Tomáš Taraba však spochybňujú zotrvanie Filipa Kuffu na svojom aktuálnom poste.
Spor sa môže presunúť pred Ústavný súd
Ak by Filip Kuffa na poste štátneho tajomníka skončil, mohol by si uplatniť poslanecký mandát a vrátiť sa do parlamentných lavíc.
Spor sa však môže presunúť aj pred Ústavný súd. „Z procesného hľadiska je tam otvorená cesta na Ústavný súd, aby sa buď vláda obrátila v konaní o výklade na Ústavný súd, alebo aby sa nevymenovaný kandidát obrátil na Ústavný súd formou ústavnej sťažnosti,“ uviedol Vincent Bujňák.
Ústava pritom neurčuje konkrétnu lehotu, dokedy musí byť personálna otázka vyriešená. Ak bude SNS na svojom nominantovi aj naďalej trvať, podľa politológa môže mať spor aj politické dôsledky.
„Tá menej pravdepodobná, ale vážnejšia situácia môže nastať vtedy, keď Andrej Danko a Slovenská národná strana začnú výraznejšie blokovať pôsobenie vlády v Národnej rade SR,“ tvrdí politológ Miroslav Řádek.
