Na hlavný obsah

Parný rušeň, drevený bicykel aj auto známej osobnosti. Múzeum dopravy v Bratislave ukazuje, ako sa menilo cestovanie

Medzi exponátmi v múzeu sú aj lode.

Na snímke autá v Dopravnom múzeu v Bratislave.
Dopravné múzeum v Bratislave. Foto: STVR

Cestovanie je staré ako ľudstvo samo. Ľudia sa presúvali pešo, po vode, na konských povozoch, železnici a napokon aj automobilmi a lietadlami. Atmosféru dávnych cestovateľských čias zachytáva Múzeum dopravy v Bratislave, ktoré je pobočkou Slovenského technického múzea v Košiciach.

„Stojíme na umelom násype, ktorý vznikol vyťažením materiálu pri stavbe železničných tunelov v Bratislave. Práve na toto miesto 20. augusta 1848 prišiel na trase z Viedne do vtedajšieho Prešporka prvý vlak ťahaný parným rušňom, ktorý odštartoval históriu parostrojnej železničnej trakcie na území dnešného Slovenska,“ opísal kurátor z Múzea dopravy v Bratislave Michal Jajcaj.

Bola to prvá stanica centrálnej uhorskej železnice. K nej patrili aj budovy prekladiska. Postavili ich v druhej polovici 19. storočia a dnes sú to národné kultúrne pamiatky s „géniom loci“ v koncentrovanej podobe.

Toto čarovné miesto nájdete len pár metrov od bratislavskej Hlavnej stanice, ba dokonca – ako pupočnou šnúrou je s ňou spojené koľajnicami. Historický perón si už zahral v nejednej vlakovej scéne dobových filmov.

„Na koľajisku múzea najzaujímavejším exponátom je v súčasnosti parný rušeň R310. Vyrobený bol úplne na začiatku 20. storočia a bol to jeden z typických rušňov používaných aj na našom území po vzniku Československa,“ uviedol Jajcaj.

Historická signalizácia

„Vo vnútornej časti expozície sa nachádza množstvo ďalších zaujímavých exponátov, artefaktov, ktoré písali dejiny železničnej dopravy na našom území. Návštevníci tam môžu nájsť napríklad koľajovú drezinu, ktorú používali inšpektori pri rôznych pochôdzkach po železničných tratiach, sú tam rôzne pomôcky na údržbu koľajových polí, koľajovej trate,“ opísal kurátor.

„V expozícii tiež nájdu množstvo historických návestidiel, signalizačnej, informačnej techniky, ale napríklad aj dobových cestovných lístkov,“ doplnil.

V železničnej expozícii si návštevníci môžu niektoré exponáty vyskúšať aj vypočuť. Podaktorým pripomenú časy, nie až také dávne. Verné atmosfére ostáva i zvonenie na telefóne pána kurátora. Vidno, že ho práca baví.

„Zvonkové návestidlo, takzvaný ‚číňan‘, bolo akustickou signalizáciou ešte v časoch, keď rušňovodiči nemali mobilný telefón, vysielačky a podobne. Je to mechanické ovládanie, napríklad výhybiek alebo semaforov,“ uviedol Michal Jajcaj.

„Informačné zariadenie Pragotron kedysi na železničných staniciach, hlavne na tých väčších železničných staniciach, informovalo cestujúcich o odchodoch a príchodoch vlakov a už to čaro rachotiacich tabuliek dnes na našich staniciach nenájdeme,“ vyhlásil.

Najstarší automobil v múzeu

Druhá časť Múzea dopravy je lahôdkou pre milovníkov najstaršej cestnej dopravy, kočiarov, motocyklov, bicyklov a automobilových veteránov.

„Stojíme pri najstaršom automobile, ktoré sa nachádza v múzeu dopravy v Bratislave. Ide o americký automobil značky Buick model 31 z roku 1913. Tento automobil, napriek tomu, že má už 113 rokov, je stále udržiavaný v pojazdnom stave, je prevádzkyschopný, je na ňom možné vidieť množstvo ešte drevených prvkov na karosérii, vrátane klasickej drevenej konštrukcie kolies,“ povedal kurátor.

Najstarší automobil v múzeu dopravy v Bratislave.
Najstarší automobil v múzeu dopravy v Bratislave.Foto: STVR

„Automobily z medzivojnového obdobia sú v múzeu reprezentované najmä československými značkami Praga, Škoda, Tatra a Aero. Teraz práve stojíme pri osobných automobiloch značky Tatra s rôznymi prevedeniami karosérie. Jedným z nich je napríklad taxík, ktorý v minulosti slúžil aj v uliciach Bratislavy v 20. rokoch 20. storočia,“ informoval.

Takmer z rovnakého obdobia je aj pohrebný kočiar. Obdivovať tu môžete rôzne fiakre, hasičskú techniku, z novšej histórie zasa vozidlá – ktorých sa vyrobil len prototyp a sériovej výroby sa nedočkali. Zbierka technických skvostov je unikátna a niektoré exponáty majú i vlastný príbeh.

Drevený bicykel

„Stojíme pri drevenom bicykli, ktorý si v roku 1922 vlastnoručne postavil jeden roľník z Oravy, ktorý sa volal Matúš Povala a ktorý na ňom následne vlastne jazdil aj na väčšie vzdialenosti za prácou, aby uživil rodinu. Rekordom bola jeho cesta do Prahy, kde vďaka tomuto bicyklu zarobil pre rodinu peniaze, pretože ho požičiaval Pražanom ako takú atrakciu za poplatok, sa mohli na drevenom bicykli povoziť,“ opísal Jajcaj.

„Jedným zo zaujímavých exponátov múzea je aj automobil Simka 1301 francúzskej výroby, ktorý patril známej slovenskej osobnosti Alexandrovi Dubčekovi. Ide o jediné vozidlo, ktoré Dubček vlastnil ako súkromné auto. Táto trojkolka sa v Československu preslávila najmä vďaka niekoľkým filmom. Ide o film Vrchní prchni, kde na nej jazdil Jozef Abrhám,“ doplnil.

Drevený bicykel z roku 1922.
Drevený bicykel z roku 1922.Foto: STVR

„Najbežnejšími automobilmi v povojnovom Československu boli Škodovky z Mladej Boleslavy a v našom múzeu si návštevníci môžu pozrieť celý vývojový rad týchto automobilov od automobilu Škoda Tudor zo 40. rokov až vlastne po Felíciu z 90. rokov,“ informoval Michal Jajcaj.

A to stále nie je všetko. Svoje miesto tu má aj výstava kódovacej a šifrovacej techniky. „Ústredným exponátom tejto výstavy je známy šifrovací stroj Enigma, ktorý zohral kľúčovú úlohu aj počas druhej svetovej vojny. Je to vlastne kódovací prístroj používaný v rámci nemeckého Luftwaffe na základniach v Malackách,“ dodal.

Medzi exponátmi nechýbajú ani lode: Pod strechou múzea sú to len modely. Tie skutočné historické kotvia v prístave na Dunaji. Ale to už je iný príbeh.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny