Na lúkach chýba tráva, v stodolách ubúda sena a balík krmiva zdražel dvojnásobne. Tohtoročné sucho stavia farmárov do zložitej situácie. Musia sa rozhodnúť, či siahnu na svoje stáda a znížia počty zvierat, alebo zaplatia vysokú cenu za krmivo. Pre niektoré farmy to môže byť likvidačné. Na Orave prosia o pomoc dedinčanov z okolia.
Farmár z Vasiľova chová 24 dojníc a 16 jalovíc. Pravidelné kosenie lúk a uskladnenie sena mu každý rok vystačilo na prežitie zimy. Túto sezónu však tráva pre sucho nestíhala dorastať.
„Že sme spravili o 150 balíkov menej na našej výmere je pre nás kritický problém,“ povedal farmár Milan Jurky z Myncovej rodinnej farmy.
S nedostatkom krmiva zápasí aj chovateľ zo Šale. „Bola nejaká prvá májová kosba, odvtedy nič. Porast bol úplne suchý. Zhruba som niekde na 30 percentách z vlastnej výroby, čiže som nútený kupovať, 70 percent musím dokúpiť,“ uviedol chovateľ zo Šale Matej Takáč.
Vyššej cene sena sa v relácii Správy z regiónov venovali redaktori STVR Jana Obrancová a Erik Vrábel:
Málo sena tlačí cenu nahor
Málo sena a senáže tlačí na cenu. Oproti minulému roku je rozdiel výrazný. „Sa pohybovala cena za balík nejakých 20 eur sena a nejakých 25 za senáž. Je to o sto percent nárast – stojí 60 až 70 eur. Nemali by sme šancu to utiahnuť, že by sme takéto drahé krmivo kupovali,“ skonštatoval farmár Jurky.
Druhou možnosťou je znížiť počet dobytka. A to najmä jalovice, ktoré sú pre farmárov neproduktívne. „Je to ťažké hej, že vychovať si to zviera dva roky, už viete akú ma genetiku všetko a teraz to máte predať,“ vysvetlil farmár Jurky.
Na internete preto oslovil majiteľov nepokosených lúk. Ponúkol, že druhú kosbu prídu sami pokosiť, zhrabať a odviezť.
Na výzvu na sociálnej sieti začali ľudia aj zo vzdialenejších dedín reagovať okamžite. Pomocnú ruku podal aj farmár z Mútneho.
„Tu nám ľudia ponúkli. Majú dosť krmiva, tak nám ponúkli, aby sme sa im postarali o lúky, skosili to, aby to nezostalo na zimu,“ povedal chovateľ v Mútnom Juraj Kšenzulák.
Netradičné zdroje krmiva
Farmári hľadajú aj netradičné zdroje krmiva. Na dolniakoch siahajú po zásobách, ktoré roky nikto nepotreboval. „Toto je seno, ktoré má vyše desať rokov a je to z Horehronia, kde chodím po známych, po rodinách, a je to na povalách, na stodolách, humnách. Sušené seno – ručne kosené, hrabané,“ ozrejmil chovateľ Takáč.
Staré seno si chovateľ každé dva týždne dováža sám. Pre farmárov je to aj varovanie do budúcnosti. Hľadajú spôsoby, ako na lúkach zadržať viac vody.
