Pracovníčka Centra poradenstva a prevencie (CPP) v Čadci Kristína Gerátová, ktorá bola na intervencii v základnej škole deň pred útokom, poskytla Reportérom STVR exkluzívny rozhovor. Keďže rozhovor vznikol až po uzávierke relácie, v televíznej reportáži dostal priestor len v kratšom rozsahu.
V rozhovore opísala, čo sa dialo v škole deň pred útokom a ako Daniel spolupracoval počas aktivity CPP s emocionálnymi kartami. Na otázku, ako sa cíti v triede, odpovedal pracovníčke, že neutrálne.
„Žiaci reagovali spontánne, rozprávali sa s ním, on sa rozprával so spolužiakmi, nebol tam žiaden náznak niečoho, čo by malo upozorniť na nejakú nevhodnú situáciu,“ priblížila aktivitu v triede sociálna pedagogička.
Nižšie vám prinášame rozšírenú verziu rozhovoru, ktorá ponúka ďalšie súvislosti a odpovede k tragédii v Staškove. Pre celý kontext odporúčame pozrieť si aj spomínanú reportáž.
Vy ste boli fyzicky v danej triede deň pred útokom, ako to teda bolo?
V piatok sme obdržali v poobedňajších hodinách telefonický kontakt od školského podporného tímu (ŠPT) zo Staškova zo základnej školy. Pani špeciálna pedagogička nám vysvetlila, že tam bol nevhodný obrázok, kde boli zachytené dve pani učiteľky. Hneď v pondelok (28. 9.) sme vycestovali.
Vopred sme sa dohodli, že musíme dlhodobejšie s touto školou pracovať. Preto sme to zaradili ako preventívny program. Začali sme s poznávacími aktivitami a s deťmi sme sa najprv zoznámili, nastavili sme si pravidlá, ako budeme spolu komunikovať. Druhú vyučovaciu hodinu sme pracovali v celej skupine v triede s emocionálnymi kartami, kde mali žiaci vyjadriť svoje pocity a prežívanie v triede.
Žiak Daniel spolupracoval, očný kontakt udržiaval, na otázky reagoval. Vytiahol si kartičku na ktorej boli dve osoby, ktoré si nejakým spôsobom niečo rozprávajú. Na to poznamenal, že „my sme taká bežná trieda a cez prestávky tu občas bývajú také hádky, ako v každej triede“.
Sám seba si vytiahol ako rozmýšľajúcu postavu. Keď som sa ho opýtala, čo tým myslí, povedal mi, že: „Viete, ja strašne škaredo píšem a vždy, keď sa na to písmo pozriem, nikdy to neviem po sebe prečítať.“
Objasnila som mu situáciu, nech vysvetlí, ako sa on cíti v triede. Na to mi povedal, že taký neutrál. V triede sme nezaznamenali žiadne podozrivé správanie ani žiaden agresívny výstup.
Žiaci reagovali spontánne, rozprávali sa s ním, on sa rozprával so spolužiakmi, nebol tam žiaden náznak niečoho, čo by malo upozorniť na nejakú nevhodnú situáciu.
Navrhli ste škole nejaké prvotné opatrenia?
Dohodli sme sa na tom aj s pani riaditeľkou, že pani učiteľka jedna aj druhá, ktoré boli na obrázku, ich vymení ako vyučujúcich na slovenskom jazyku aj na angličtine. Aby obidve cítili podporu zo strany školy a aj žiak Daniel, ktorý mal nejaký taký vzťah s nimi, aby sa aj on cítil, že sa mu pomáha.
Následne sme sa dohodli na tom, že pani riaditeľka bude na hospitáciách počas každých hodín v ôsmom ročníku, že tam bude prítomný pedagogický asistent. Žiakovi Danielovi sme hneď vybavili psychologické vyšetrenie, ktoré malo byť hneď v stredu. Termíny u nás naozaj sú také, že sa objednáva na psychologické vyšetrenie na február – marec.
Keď sme prišli do poradne, ešte sme volali do ZŠ Staškov, aby nezabudli poslať aj školský záznam, ktorým mali všetci pedagógovia napísať svoje pocity, obavy a všetko, čo s Danielom počas školského života s ním zažili. My sme nespravili žiadnu vec, ktorá by nejakým spôsobom mala ohroziť situáciu.
Aké máte vysvetlenie na to, že ste boli v pondelok v škole a tvrdíte, že Daniel reagoval, bola tam interakcia, nevykazoval nejaké znaky, ktoré by vás vystrašili a napriek tomu, urobil to, čo urobil? Čo sa muselo udiať, že ráno išiel takto odhodlaný do školy ?
Na túto otázku vám asi nedokážem odpovedať. Keby som v ten pondelok mala nejakú možno kryštálovú guľu a vedela toto predvídať, spravila by som všetko pre to, aby sa toto nestalo. Ale sami si vieme vydedukovať už takým pozorovaním, že asi zrejme nejakým spôsobom to už mal dopredu,…
Ťažko povedať. Neodvážim sa niekoho posudzovať ani odsudzovať. Hovorím iba o svojej práci, ktorú som odviedla. Myslím si, že naša poradňa tu nechala celé svoje srdce. Sme tu piaty deň, od rána do večera. My tu budeme, aj keď všetci odídu a budeme s tou školou pracovať ďalej.
Keďže vieme, že bolo podané trestné oznámenie už vo štvrtok, ešte pred tým, ako sa k nám žiadosť dostala, možno sa treba zamerať na to, či orgány v tejto veci konali tak, ako mali.
Mali sme ešte takú informáciu, že ten prístup, či už v rámci intervencie, alebo ešte vo štvrtok a piatok od pedagógov voči Danielovi bol nie veľmi citlivý a empatický.
To už by sa bolo asi treba obrátiť na pedagógov v škole alebo pani riaditeľku, ale ťažko povedať. Ak takto niekto reagoval, ten pocit viny si už bude niesť sám so sebou. K nám sa ale takáto informácia nedostala.
Objavujú sa informácie, že nebohá Nelka mala robiť nejaké prieky voči Danielovi. Boli nejaké informácie, že by ho ona vyslovene provokovala dlhodobejšie?
Nelka si toto nezaslúži. Upozornila na niečo nevhodné, čo sa dialo. Nebola ona tá, ktorá by Danielovi nejako ubližovala, alebo nejakým spôsobom škodila. To sú moje informácie, ja som s nimi v tej triede nežila.
Na problémovej koláži mala byť triedna učiteľka, to je tá slovenčinárka?
Nie, mala tam byť učiteľka slovenského jazyka a podľa mojich informácií učiteľka anglického jazyka.
Boli to predmety, v ktorých sa Danielovi nedarilo?
Práveže vôbec. Daniel bol priemerný žiak, jednotkár, dvojkár. Nebol zlý v prospechu. Bol výborný v angličtine, v tejto oblasti tam nebol nejaký problém.
Zranená pani Ivana je v školskom podpornom tíme. Ten útok na ňu mohol byť cielený, vzhľadom na to, že ona kontaktovala CPP?
Toto si skôr nemyslím. Pedagógovia totiž naozaj pracovali citlivo, či už to bolo na strane žiaka, že sa jemu snažili tak isto pomôcť, aj pedagógom v škole.
Daniel, okrem tej minulotýždňovej koláže, mal pred tým niečo problémové, so správaním?
My sme prvýkrát obdržali, čo sa jeho týka, až keď vyšla táto koláž. Čo sa týkalo jeho správania pred tým, nezaznamenali sme v poradni nič, ani nás nikto v tejto veci nekontaktoval.
