Jeho polia sú odolnejšie proti suchu. Hubert Seiringer vyvinul spôsob kompostovania a technológiu, ktorú používajú zariadenia na celom svete. Viac ako 30 rokov spracúva biologický a kuchynský odpad a vyrába z neho kvalitné hnojivo. Pôdu oživuje, ale tiež udržiava vlahu. V Dolnom Rakúsku bol aj štáb STVR.
Pre Huberta Seiringera je to, čo iní vyhodia, poklad. Z biologického odpadu z okolia vyrába kompost a vracia ho späť na polia.
„Pre pôdu je najdôležitejšie, aby mala dobrú štruktúru a vysoký obsah humusu. Každé percento znamená 30 až 40 litrov zadržanej vody navyše. A to je najväčší kapitál budúcnosti,“ vysvetlil odborník na kompostovanie Hubert Seiringer.
Kvalitný kompost zadržiava nielen vodu, ale aj pridáva živiny do pôdy, ktoré sú nevyhnutné pre dobrú úrodu. Kuchynský odpad však nestačí, musí obsahovať napríklad aj nadrvené konáre stromov.
Kompost nad zlato. To však platí iba v prípade, ak ľudia kompostujú správne a do bio kuchynského odpadu dávajú to, čo tam skutočne patrí.
„To, čo vyrástlo v prírode, môžeme vyhodiť do nádoby s biologickým odpadom, či už sú to konáre stromov, odrezky z rastlín, alebo šupky zo zeleniny, škrupiny z vajíčok,“ vymenoval Seiringer.
Priekopníka kompostovania v Rakúsku v relácii Aktuálne :24 navštívila redaktorka Tamara Lištiaková:
Mikroorganizmy sú nevyhnutné
Ľudia však hádžu do biologického odpadu kadečo. Hubert Seiringer preto vyvinul a patentoval zariadenie, ktoré z bioodpadu oddeľuje nežiaduce prímesi, vrátane kovov. Neznesiteľný zápach? Ten tu nenájdete, a to aj vďaka špeciálnemu prevzdušňovaniu.
„Chceme, aby mikroorganizmy podporovali rozklad, nie hnilobný proces, ten zapácha. Na rozklad sú nevyhnutné mikroorganizmy, ktoré potrebujú kyslík. Ten im dodávame. Množstvo kompostu, ktorý sa zmestí do mojej ruky, obsahuje viac baktérií, ako žije ľudí na zemi,“ spresnil Seiringer.
Práve mikroorganizmy sú pre vznik kompostu nevyhnutné. Pracujú bez prestávky, zadarmo a je im poriadne horúco.
„Máme tu teplotu od 60 do 75 stupňov Celzia, ktorá vzniká iba tým, že tu pôsobia mikroorganizmy. Nepotrebujú na to žiadnu externú energiu. V tomto procese sa ničia patogény, baktérie, choroby, ale aj semená buriny,“ priblížil Seiringer.
Poľnohospodárovi je ľúto, keď ľudia vyhadzujú do komunálneho odpadu to, čo kompostáreň môže spracovať. Posledná celoštátna analýza ukázala, že v ňom končí približne tretina biologického a potravinového odpadu. Rakúšania tak denne vyhodia tritisíc ton potravín, čo je zhruba 140 plných nákladných áut.
K priekopníkovi kompostovania sa chodia učiť ľudia z celého sveta.
