Kráčate lesom a zrazu sa pred vami objaví tunel, ktorý by ste tam vôbec nečakali. Gemerské spojky ukrývajú technické pamiatky, ktoré na dlhý čas upadli do zabudnutia. Dnes ich obklopuje príroda a ich objavovanie má osobité čaro. Pešo i na bicykli.
„Dnes nás čaká prechod po cyklotrase, ktorá je zaujímavá tým, že vedie cez najdlhší cyklotunel v Strednej Európe, ten sa nazýva Slavošovský. Ale naša trasa začína na Koprášskom viadukte. Vedie ďalej cez Koprášsky tunel, ktorý má dĺžku niekoľko sto metrov,“ opísala marketingová koordinátorka z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer Veronika Straková.
Má presne 245 metrov. Vybudovali ho v roku 1941. Razili ho z oboch strán a pri spojení uprostred bola odchýlka iba jeden centimeter. Aj to svedčí o precíznej práci vtedajších stavbárov.
„Tieto tunely sú súčasťou historickej stavby tzv. Gemerských spojok. Bola to stavba pochádzajúca z obdobia druhej svetovej vojny, ktorá mala slúžiť ako nové prepojenie severu a juhu Slovenska,“ vysvetlila Straková.
„Smutné udalosti rozpadu Československa, Mníchovská konferencia a Viedenská arbitráž poznačili aj Slovensko. Prišli sme o južné územia, kde sa nachádzalo aj západno-východné železničné prepojenie,“ informoval výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer Jaroslav Hric.
Nové železničné prepojenie
„K Maďarsku pripadla aj blízka Jelšava, ktorá je odtiaľto iba pár kilometrov. Pripadol železničný uzol v Jesenskom, ako aj Rimavská Sobota, čiže naozaj celý juh sa ocitol v inej krajine a tu ostali ako keby len krátke železničné trasy, ktoré nikam neviedli,“ priblížil Hric.
„V minulosti tu boli veľké fabriky. Okrem magnezitky v Jelšave, to bola aj a najmä Slavošovská papiereň, ktorá bola najväčšia v republike. Takže bolo rozhodnuté, že treba vybudovať nové železničné prepojenie. To sa netýkalo len tejto oblasti. Bola stavaná aj trať medzi Tisovcom a Revúcom a malé spojky aj inde na Slovensku,“ objasnil.
Gemerským spojkám sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Kúsok za výjazdom z Koprášskeho tunela sme sa zastavili na lúčke nad Koprášom. Odtiaľ po niekoľkých minútach jazdy lesom sme dorazili k Slavošovskému tunelu, ktorý mal vytvoriť železničné spojenie medzi Magnezitovcami a Slavošovcami.
Kvalita tunela
„Je dlhý 2,4 km, čiže naozaj veľmi dlhý, esíčkový, čiže svetlo na konci tunela veľmi dlho nie je vidno. Až naozaj pri jeho konci, čiže je to také zaujímavé prejsť týmto tunelom. Začiatok je niekedy možno trošku taký vlhkejší, kvapká z portálu voda, ale celý tunel je suchučký, takže tá kvalita prác bola v minulosti výborná,“ vysvetlil Hric.
„Je pomerne veľký, vysoký a je to aj preto, že tieto stavby napriek tomu, že boli stavané v čase parných rušňov, tak boli už projektované tak, aby mohli byť raz elektrifikované a aby tu mohli jazdiť elektrické rušne a súpravy,“ opísal.
Tunelom sa dá prejsť nielen na bicykli, ale aj pešo. Nevyhnutná je čelovka alebo dobre nabité svetlo na bicykli. Pod zemou je chladno ako v jaskyni, preto sa zíde aj teplejšie oblečenie.
„Prešli sme 2,4 km v úplnej tme. Ono to trvá desať až 20 minút, podľa tempa, aké človek zvolí. Sme na Slavošovskej strane tunela, čiže už sme v košickej časti Slovenska. Môžeme ísť ďalej na bicykli buď do Slavošoviec, do Ochtinej, kde je pekný gotický kostol, alebo sa vrátiť lesom do Magnezitoviec,“ uviedol výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer.
Mníšany a Kopráš
„Naša obec Magnezitovce vznikla v roku 1960, keďže sa skladá z dvoch častí – Mníšany a Kopráš. Mníšany je najstaršia časť obce Magnezitovce, ktorá vznikla v roku 1427. A Kopráš, ako druhá časť, ktorá vznikala o niečo neskoršie, v roku 1551,“ informovala starostka obce Magnezitovce Marcela Hudáková.
„Obce mali spoločný vývoj a počas určitého obdobia aj spoločného richtára. Obyvateľstvo sa zaoberalo baníctvom, ťažbou magnezitu, venovalo sa uhliarstvu, drevorubačstvu, pastierstvu a poľnohospodárstvu. A na základe toho určite vznikol aj tento názov obce ako Magnezitovce,“ doplnila starostka.
V časti Mníšany neobíďte evanjelický kostol. Postavili ho v roku 1933 v doznievajúcom secesnom slohu na mieste starého tolerančného sakrálneho objektu z roku 1794.
„Ide o klenot modernistickej architektúry, ktorý má atypickú fasádu s prvkami Art Deco. Dominuje oblúkový kazetový portál s nápisom Soli Deo Gloria, čiže Jedine Bohu sláva,“ objasnila Hudáková.
Na začiatku našej cesty boli tunely, no napokon sme objavili oveľa viac. Aj na Gemeri sa totiž oplatí nechať si čas na neplánované zastávky.
