Kanadský spevák a básnik Leonard Cohen patril spolu s Bobom Dylanom a Paulom Simonom k trojici pesničkárov, ktorí sa preslávili v uvoľnených 60. rokoch minulého storočia a odvtedy ovplyvnili niekoľko generácií.
Nostalgický pokoj Cohenových balád pripomínal jeho zenovú skúsenosť, hoci jednu zo svojich najkrajších piesní, Suzanne, napísal už v mladosti.
Známy milovník žien, ktorý päť rokov žil v kláštore, sa odjakživa pohyboval na polceste medzi posvätným a svetským. Zomrel pred desiatimi rokmi, 7. novembra 2016, vo veku 82 rokov.
Cohen spájal výnimočný literárny talent so schopnosťou vteliť metaforický text do silnej folkovej melódie. Vieru aj milostnú túžbu prepojil aj vo svojej asi najznámejšej piesni „Hallelujah“, ktorá sa od prvého vydania v roku 1984 dočkala mnohých verzií od rôznych umelcov.
Vznikla o nej kniha a stala sa súčasťou soundtrackov k filmom či verejným podujatiam vrátane olympijských hier. Medzi ďalšie slávne Cohenove piesne patria napríklad „So Long, Marianne“, „Bird on a Wire“ alebo „I’m Your Man“.
Najskôr básnik a spisovateľ
V priebehu druhej polovice 20. storočia tento drobný muž s výrazným nosom mizol z dohľadu a opäť sa objavoval v triumfálnych návratoch. Jeho albumy zo 60. rokov 20. storočia sú dnes rovnako slávne ako tie z 80. rokov, keď sa z praktizujúceho Žida stal nadšený študent zenu. Najskôr sa však preslávil ako básnik a spisovateľ.
Narodil sa 21. septembra 1934 v židovskej rodine v Montreale. Jeho dedko prišiel do mesta z rabínskej univerzity v Litve. Leonard vyštudoval univerzitu a hebrejskú školu.
Vo veku 22 rokov debutoval zbierkou básní Let Us Compare Mythologies a postupom času k nej pridal ďalších desať zbierok. Potom napísal báseň o tanečnici, ktorej sa nemohol dotknúť inak ako myšlienkou, lebo bola ženou jeho priateľa. Volala sa Suzanne. Spravil z nej pieseň, ktorou otvoril svoj prvý album Songs of Leonard Cohen (1967).
Na ostrove Hydra stretol inšpiráciu
Hrať na gitaru sa naučil od potulného speváka a na recitáloch sa začal sám sprevádzať. Odcestoval do Grécka na ostrov Hydra a tam stretol zásadnú inšpiráciu – blondínku Marianne z Nórska. Žili spolu s prestávkami sedem rokov a o ich rozchode rozpráva jeho slávny hit „So Long, Marianne“.
Na ostrove napísal Cohen aj dva romány – oba veľmi osobné, ťažko stráviteľné a mimoriadne otvorené. Po vydaní svojho druhého diela Nádherní porazení (1966, v češtine 1997) ho kritici nazvali kanadským Jamesom Joycom.
„Napoly vlk a napoly anjel“ bol po návrate z ostrova Hydra predstavený Bobovi Dylanovi, Andymu Warholovi a hlavne krásnej Nico, do ktorej sa zamiloval a napísal o nej pieseň „Joan of Arc“. Napriek mnohým láskam sa Cohen nikdy neoženil, syna Adama a dcéru Lorcu má s bývalou priateľkou Suzanne.
Kultovou postavou sa stal už vďaka prvému albumu, medzi jeho ďalšie slávne albumy patria Songs from a Room (1969), Songs of Love and Hate (1971), Various Positions (1984) a I’m Your Man (1988).
Napriek obrovskému úspechu Leonard Cohen čelil depresii, ktorá ho neustále sužovala, menil kontinenty, ženy, drogy a druhy whisky. Býval na farme v Tennessee, v New Yorku, Paríži, Los Angeles a jeho životom prešli stovky žien.
Odpovede na mnohé otázky našiel až v štúdiu zenu. Od roku 1994 päť rokov meditoval v zen-budhistickom kláštore vysoko v horách južnej Kalifornie. „Som príliš šťastný na to, aby som ešte písal,“ vyhlásil počas pobytu v kláštore.
Návrat k spevu
Keď si opäť obliekol svoje obľúbené čierne obleky od Armaniho, vyrazil na cestu do Indie a zistil, že predchádzajúca temnota ustupuje: „Videl som slnko žiariť na pochrómovaných nárazníkoch áut a povedal som si: ‚Páni, to je krása!‘“ A začal znova spievať.
Po albume Essential z októbra 2002 nasledoval v roku 2004 album Dear Heather, na ktorom niekdajšiu úzkosť a vášeň nahradilo zmierenie. Ďalší album s názvom Old Ideas vyšiel v roku 2012 a Cohenovým posledným, pätnástym štúdiovým albumom je Thanks for the Dance z roku 2019.
V roku 2006 vydal Cohen zbierku básní, rýmovačiek, aforizmov a obrázkov s názvom Kniha túžby a bol uvedený do americkej rock’n’rollovej siene slávy.
