Porucha srdcového rytmu môže byť aj bez výrazných príznakov. Mnohí pacienti preto o svojom ochorení vôbec nevedia. Neliečená fibrilácia predsiení pritom zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody. Lekári upozorňujú, že dôležité je jej včasné odhalenie.
Martin Šperka má 81 rokov. Venuje sa cyklistike a vysokohorskej turistike. Pred piatimi rokmi mu diagnostikovali fibriláciu predsiení, čiže arytmiu. Po úspešnej liečbe sa vrátil k aktívnemu životu. Keď sa však arytmia opäť objavila, začal pociťovať ťažkosti aj pri bežnej fyzickej námahe.
„Keď som si nahmatal tep, tak bol nepravidelný a bol som slabý. Ja som chodil veľa na bicykli a cítil som, že pri takých jednoduchých, krátkych túrach v Karpatoch nevládzem,“ priblížil svoj stav Martin Šperka.
„Až tretina týchto arytmií je takzvane asymptomatická, teda pacient o nej vôbec nevie a teda ani lekári ju nezachytia,“ uviedol kardiológ a vedec Allan Böhm.
Reportáž o poruchách srdcového rytmu pripravila do relácie Správy redaktorka Magdaléna Štefanicová:
Neliečená arytmia srdca môže spôsobiť aj cievnu mozgovú príhodu. „Tieto dáta máme za rok 2024 a 2025, je to plus-mínus 11 až 12-tisíc pacientov a z tohto množstva asi 20 percent je spôsobených práve fibriláciou predsiení,“ priblížil neurológ Marek Krivošík.
Pomáhajú špeciálne prístroje
Srdcový rytmus dnes dokážu sledovať aj prístroje určené na domáce používanie. Jedným z nich je pulzný oxymeter, ktorý meria tep a okysličenie krvi. Údaje následne vyhodnotí umelá inteligencia.
„Keď sú tie dáta mimo normy, tak sú vlastne naši monitorovací lekári alertovaní, alebo im to ukáže, že sa treba na to pozrieť. Čiže umelá inteligencia vyhodnocuje len taký ten medzičlánok, ale nakoniec sa na to vždy pozrie zdravotnícky pracovník, aby to vedel potvrdiť,“ vysvetlil biomedicínsky výskumník a vývojár Štefan Karolčík.
„Väčšina pacientov je potom indikovaná na takzvanú antikoagulačnú liečbu, čo je vlastne riedenie krvi. Sú to tabletky, ktoré pacient užíva, ktoré riedia krv a vďaka tomu potom dokážeme predísť cievnej mozgovej príhode,“ priblížil Allan Böhm.
Domáce merania preto môžu byť užitočným doplnkom zdravotnej starostlivosti. Samotnú diagnózu však musí určiť lekár.
