Na svete existuje približne sedemtisíc živých jazykov. Nie všetky však majú svoje slovníky. Slovenčina svoj má a vedci pracujú aj na jeho novej verzii. Ktoré slová sa doň dostanú a ako dlho vlastne vzniká? Aj na tieto otázky hľadali odpovede na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Tie najhrubšie knihy na polici sú najčastejšie slovníky. Výkladové či prekladové slovníky používajú najmä študenti. V súčasnosti sú k dispozícii knižné aj elektronické verzie.
„V slovníku sa odráža jazykový obraz sveta. V slovníku si vieme overiť rôzne informácie, ako sa slovo ohýba, ako slovo môžeme použiť vo vete, rôzne typy textov tam vieme overiť,“ uviedla jazykovedkyňa v Slovenskej akadémii vied (SAV) Nicol Janočková.
Počas týždňa vedy a techniky na Katolíckej univerzite v Ružomberku mali študenti možnosť nazrieť do kuchyne tvorby nového Slovníka súčasného slovenského jazyka.
„Slová, ktoré sa doň dostanú, sa čerpajú z existujúcich slovníkov, prehodnocujú sa,“ ozrejmila Janočková.
Tvorbe slovníkov sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Michaela Košová:
Nový slovník bude hrubší
Nové slová majú šancu dostať sa do slovníka len vtedy, ak sa dostatočne často vyskytujú v rôznych typoch textov a v reči sa doslova udomácnia. Módne či slangové slová ako delulu či slayáda však väčšinou po vlne záujmu z bežnej reči vypadnú.
Svoje slovníky majú aj mnohé, pre nás menej známe, jazyky. „Napríklad jazyk kmeňa Lakotov alebo niektoré jazyky z povodia Amazónie v Južnej Amerike. Potom sú to aj jazyky kaukazské, uralské alebo kreolské,“ prezradila knihovníčka Anna Chlebničanová.
Nový Slovník súčasného slovenského jazyka bude omnoho hrubší a k dispozícii aj v elektronickej podobe. K aktuálne hotovým piatim zväzkom pribudne v najbližších rokoch ďalších päť a spolu bude obsahovať približne 130-tisíc hesiel.
Medzi množstvom slovníkov sme našli aj tenký slovník livónskeho jazyka, ktorým na svete hovorí len 40 ľudí.
