V Nízkych Tatrách miznú v podzemí celé jazerá. Znižovanie zásob podzemnej vody spôsobilo sucho. Negatívny jav však môže priniesť nové poznatky o miestach, do ktorých sa jaskyniari bežne nevedia dostať.
V jednom z jazier plávali jeho objavitelia ešte pred dvoma rokmi. Jazerná jaskyňa v Nízkych Tatrách je však aktuálne bez jazera.
„Dostala názov podľa rozsiahleho, najdlhšieho jazera v Demänovskej doline, ktoré sme museli prekonávať na člnoch. Sto metrov dlhé a dva metre hlboké jazero, plávali sme pri objave, avšak v súčasnosti je toto jazero takmer úplne vyschnuté,“ uviedol jaskyniar Pavel Herich.
Najnižšie hladiny dosahujú vody v jaskyniach obyčajne v marci, pred jarným topením snehu. V tomto roku však historické minimá dosahujú v októbri.
Vodná hladina v jaskyni Občasná vyvieračka v Jánskej doline klesla až o 20 metrov. Hladina jazera v Demänovskej jaskyni Slobody je nižšia o tri metre. Pokles hladín však otvára jaskyniarom nové možnosti.
„Keďže niektoré plytko zatopené chodby sa môžu otvoriť a napríklad objaví sa prievan, ktorý je znakom pokračovania jaskyne,“ pokračoval Herich.
Nízkym hladinám vody sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Michaela Košová:
Negatíva nižšieho prietoku vody
Potvrdzuje to aj objav spred dvoch rokov. Sto metrov nových chodieb v Jaskyni zlomísk objavili práve počas poklesu vodných hladín. Nižší prietok vody však má aj negatíva.
„Zvyšujú sa koncentrácie znečisťujúcich látok, čo veľmi negatívne zasahuje jaskynnú biotu, teda živočíchy, ktoré sú naviazané na tento typ biotopu,“ ozrejmil Herich.
Slabý prietok vody môže spôsobiť aj zanášanie chodieb drobným pieskom a sedimentom. Pokles hladín sledujú odborníci na celom Slovensku.
„Slovenský kras je na tom v súčasnosti dosť zle, hladiny podzemnej vody sú nízko. Jaskyňa Domica, ktorá je známa svojou plavbou, už dva roky neplavila,“ prezradila hydrogeologička Dagmar Haviarová.
Tento stav má vplyv aj na vodárenské zásoby vody, pretože podstatnú časť podzemných vôd čerpajú hospodári práve z krasových území.
