Vatikán otvoril cestu k svätorečeniu blahoslavenej Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža. Pápež Lev XIV. v sobotu schválil dekrét o zázraku, ktorý sa stal na jej príhovor. Schválenie dekrétu o zázraku predstavuje rozhodujúci krok na ceste k jej svätorečeniu. Informovali o tom z tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
Dátum svätorečenia zatiaľ nie je známy. Stanoví ho pápež na riadnom konzistóriu, ktoré sa uskutoční vo Vatikáne.
Svätý Otec prijal na audiencii kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých. Medzi dekrétmi, ktorých vyhlásenie schválil, bol aj dekrét týkajúci sa blahoslavenej Zdenky Schelingovej.
„Zázrak sa stal v januári 2007 v americkom Denveri. Robert Ernst sa po modlitbách na príhovor sestry Zdenky nevysvetliteľne uzdravil z terminálneho zdravotného stavu, ktorý súvisel s ochorením pankreasu. Jeho uzdravenie bolo predmetom skúmania a posudzovania v rámci procesu uznania zázraku,“ priblížila KBS.
Budúca rehoľníčka sa narodila ako Cecília Schelingová na Štedrý večer pred 110 rokmi v oravskej obci Krivá na území súčasného Slovenska. Vstúpila do Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža, pracovala ako zdravotná sestra a neskôr v nemocničnom laboratóriu v Bratislave a Humennom.
Príprava úteku
Počas komunistického režimu sa dvakrát podieľala na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Pri druhom pokuse však padla do pasce a v roku 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť. Po brutálnom mučení bola obvinená z velezrady a odsúdená na 12 rokov väzenia. Väznili ju v rôznych väzniciach na území vtedajšieho Československa. Kruté podmienky a následky mučenia vážne podlomili jej zdravie.
V apríli 1955 ju ako ťažko chorú prepustili z väzenia. Sestra Zdenka zomrela v trnavskej nemocnici 31. júla 1955 – krátko po prepustení z väzenia – vo veku nedožitých 39 rokov. Do roku 1979 bola pochovaná na Starom cintoríne v Trnave. Z dôvodu rušenia cintorína boli jej pozostatky prevezené do Podunajských Biskupíc. Od roku 2004 je na Starom cintoríne v Trnave pamätná tabuľa.
V roku 1970 bola súdne rehabilitovaná a zbavená obvinenia z velezrady. Dňa 14. septembra 2003 ju pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska vyhlásil v Bratislave-Petržalke za blahoslavenú. Stala sa tak prvou blahoslavenou Slovenkou.
