Výskumníci tvrdia, že viac ako dve tretiny nežiaducich systémových vedľajších účinkov, ktoré ľudia pociťujú po vakcíne proti ochoreniu COVID-19, možno pripísať negatívnej verzii placebo efektu, a nie samotnej vakcíne. Vyvoláva ich teda presvedčenie ľudí o jej škodlivých účinkoch.
Vyplýva to zo štúdie, ktorá vyšla v časopise JAMA Network Open. Vedci tvrdia, že ide o tzv. efekt nocebo. Je to negatívna verzia placeba a znamená zhoršenie zdravotného stavu.
Niektorí dostali vakcínu, iní soľný roztok
Vedci v USA skúmali údaje z 12 klinických štúdií očkovacích látok.
Zhrnuli a analyzovali dáta pochádzajúce od vyše 45 400 účastníkov. Polovica z nich dostala skutočnú vakcínu, zvyšok placebo v podobe soľného roztoku. Ani pacient, ani lekár podávajúci preparát nevedeli, či sa vpichuje soľný roztok alebo vakcína.
Výskumníci skúmali dva typy vedľajších účinkov. Systémové nežiadúce účinky, ktoré sa objavujú buď v anatomicky nepríbuznom mieste, alebo ide o reakcie, ktoré majú prejavy v zmysle horúčky, svalovej slabosti a únavy.
Druhými sú lokálne nežiadúce účinky, ktoré sú priamo viazané na miesto podania vakcíny a nešíria sa ďalej, ide o začervenanie či opuch v mieste vpichu.
Výskumníci nehodnotili výskyt mimoriadne zriedkavých negatívnych účinkoch, ako sú krvné zrazeniny alebo zápal srdcového svalu.
Bolesti hlavy či ramena
Po prvej dávke viac ako 35 % pacientov v skupinách so soľným roztokom pociťovalo systémové vedľajšie účinky, ako sú bolesť hlavy a únava, pričom 16 % hlásilo lokálne nežiadúce účinky.
U tých, ktorí dostali prvú vakcínu, sa očakávala väčšia pravdepodobnosť výskytu vedľajších účinkov. Asi 46 % hlásilo systémové nežiadúce účinky a dve tretiny pociťovali lokálne účinky.
„Nocebo efekt vysvetľuje 76 % systémových nežiaducich účinkov po prvej dávke vakcíny proti covidu,“ píše sa v štúdii. Nocebo vysvetľovalo 24 % lokálnych nežiaducich účinkov.
Keď sa výskumníci zamerali na vedľajšie účinky po druhej dávke vakcíny, zistili, že po druhej dávke 61 % zaočkovaných skutočnou vakcínou hlásilo nejakú systémovú nežiaducu reakciu a 73 % lokálnu.
V skupine so soľným roztokom 32 % ľudí uviedlo aspoň jednu systémovú reakciu a 12 % lokálnu.
„Po druhej dávke 51,8 percent systémových nežiaducich účinkov a 16,2 percenta lokálnych nežiaducich účinkov možno pripísať nocebo efektu,“ uvádza štúdia.
Informovať o nežiadúcich účinkoch je dôležité
Zatiaľ čo dôkazy naznačujú, že informácie o vedľajších účinkoch môžu spôsobiť nocebo efekt, autori štúdie upozorňujú, že je dôležité informovať o nich pacientov.
„Väčšina výskumníkov tvrdí, že pacientom by sa malo menej hovoriť o vedľajších účinkoch, aby sa znížila ich úzkosť,“ povedal Ted Kaptchuk, lekár a spoluautor štúdie z Harvardu. „Myslím si, že toto je nesprávne.“
„Ak poviete pacientom, že intervenciu, ktorú podstupujú, sprevádzajú porovnateľné vedľajšie účinky, aké sme pozorovali v skupine, ktorá v klinických skúškach dostala namiesto nej placebo, dokážete znížiť pocit úzkosti. Taktiež mnohých ľudí podnietite, aby najprv o vedľajších účinkoch v pokoji pouvažovali a nerozhodovali sa unáhlene,“ dodal.
