Pohľad na ženský zadok sa v dejinách Západu mení a má to sociálne dôsledky. Uvádza sa v závere štúdie. Napríklad ženské pozadia na Rubensových obrazoch, pokiaľ ide o Tri grácie, nepredstavujú len záľubu v bujnej kráse.
Symbolizujú aj ženský charakter, ktorý inklinoval k emóciám. Navyše, neprávne predsudky z tej doby predpokladali, že štíhli ľudia majú vyššiu schopnosť uvažovania. Aj to sa dá dozvedieť z práce, ktorá vyšla na Kolumbijskej univerzite.
Ako sa vnímalo ženské pozadie v čase, zisťovala v relácii Dobre ráno Slovensko! redaktorka Slovenského rozhlasu Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Dôležité pritom boli predstavy. V zásade je úplne jedno, čo dole pod chrbtom nosíte, vždy sa to dá interpretovať rôzne. Zadok ľudstvo v dejinách používalo dokonca aj ako nástroj nadvlády.
Autorka pripomenula prípad africkej ženy, otrokyne z konca 18 storočia, ktorú predvádzali na verejnosti v Európe práve pre jej silné pozadie. Kritika veľkých zadkov sa potom akoby rovnala ospravedlňovaniu kolonializmu.
Lenže aj tomu odzvonilo a kedysi úmyselne zosmiešňovaný model sme začali napodobňovať. Do módy prišiel tzv. honzík – prídavná časť k sukniam, ktoré zámerne zväčšovali zadnú časť.
Moderné ideály
V 20. rokoch 20. storočia, keď bol na vzostupe feminizmus, boli krivky nahradené rovnými líniami. Stali sa synonymom „modernosti a slobody“.
Potom skok o niekoľko desaťročí a nový, nielen telesný ideál, ktorý reprezentovala Jane Fonda v 80. rokoch so svojimi cvičeniami aerobiku zameranými na dosiahnutie štíhleho a pružného tela.
Symbol istej krásy bola Kate Moss a celkom inej krásy aj Jennifer Lopez alebo Beyoncé, pri ktorých nebolo jasné, či prišli rozvracať patriarchát alebo zostávali v medziach konvenčnej ženskosti.
A načo nám toto celé je? Autorka hovorí, že čím viac sa o pozadiach dozvedela, tým lepšie zvládala svoje negatívne pocity týkajúce sa vlastného tela. Naučila sa spochybňovať všelijaké predsudky – zadok nie je ani problém, ani požehnanie, zadok je skrátka len zadok.
