Školskí odborári pristúpili na kompromis. Od septembra by sa pedagógom mohli zvýšiť platy o sedem percent.
Vyhlásil to predseda školských odborárov Pavel Ondek po rokovaní s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas-SD). Štrajková pohotovosť naďalej trvá. Časť zamestnancov vyššie mzdy zaručené nemá.
Školskí odborári sa s rezortom školstva zatiaľ dohodli len na výške platov v tomto roku. V máji dostanú učitelia jednorazovú odmenu 800 eur. V septembri sa im základné mzdy zvýšia o sedem percent.
„Začínajúci pedagóg by mal mať navýšený plat o 81 eur. Ten zamestnanec, ktorý má druhú atestáciu a je s rokom praxe niekde na konci, tak by mal mať navýšenie okolo 130 eur,“ priblížil Pavel Ondek.
„Samozrejme, tých sedem percent nestačí. Tieto opatrenia nie sú motiváciou pre nových zamestnancov,“ povedala prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková.
Kompromisu medzi rezortom školstva a školskými odborármi sa v Správach venovala redaktorka Emília Tóth Lengyelová:
Škrty vo vlastnom rozpočte
Rezort školstva musí robiť škrty vo vlastnom rozpočte. Skresal výšku regionálneho príplatku a zúži ho len na niektoré mestá. Nebude prispievať na supervízorov, teda zamestnancov, ktorí pomáhajú školám so zavádzaním noviniek, ako je učenie po novom.
„Hľadáme zdroje, kde by sme ich vedeli transferovať na účel valorizácie a jeden zo zdrojov je zhruba 15 miliónov eur, ktoré by mali ísť na supervízorov,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.
Podľa analytika takéto navýšenie miezd učitelia vo výplate nepocítia. „Dokopy môžeme očakávať medziročný nárast okolo štyri až päť percent, čo pokryje maximálne infláciu. Reálne platy zostanú na rovnakej úrovni ako v minulom roku,“ vysvetlil analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Štrajk aj napriek dohode zažehnaný nie je. Odborári pohotovosť ukončia, až keď sa zvýšenie miezd bude týkať všetkých zamestnancov a objaví sa v nariadení vlády.
Na vyššie mzdy samosprávy nemajú
Otázka nepedagogických zamestnancov, ktorí spadajú pod samosprávy, zostáva nedoriešená. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) hovorí, že na zvyšovanie ich miezd a odmenu peniaze nemajú.
„Ak by sme toto mali naplniť, museli by sme občanom radikálne zdvíhať dane z nehnuteľností, lebo nemáme tie peniaze odkiaľ čerpať,“ priblížil predseda ZMOS Jozef Božik.
Školy sa preto obávajú, že v nich nebude mať kto variť alebo upratovať triedy, lebo aj títo ľudia odídu. „Sedem percent nie je žiadnou motiváciou. Mám ešte jednu prácu, lebo by som nezarobila dostatok na bežný život v Bratislave,“ uviedla tajomníčka školy Linda Veberová.
„Diskusie pokračujú naďalej. Rovnako to platí aj o rokovaniach o jednorazových odmenách s predstaviteľmi ZMOS,“ uviedol rezort školstva.
Časť zamestnancov zostala sklamaná
Školskí odborári spočiatku požadovali desaťpercentné zvýšenie miezd. Časť zamestnancov škôl preto zostala sklamaná, že nebojovali viac. Nezávislá iniciatíva zamestnancov škôl hľadá podporu naprieč Slovenskom. Sú pripravení štrajkovať.
„Ozývajú sa nám školy z rôznych kútov Slovenska – Stupava, Poltár, Žilina, Piešťany. Chcú sa s nami spojiť. Na spravodlivom zápase o naše sociálne postavenie, o naše dôstojné platy, nevidím nič zlé,“ povedal učiteľ a zakladateľ iniciatívy Štrajk zdola Jozef Pavlov.
„Môže nastať situácia, že nie všetci zamestnanci v školstve budú spokojní. Túto záležitosť berieme ako kompromis,“ dodal Ondek.
Od budúceho roka by si učitelia mohli podľa predbežných rokovaní prilepšiť o ďalších sedem percent. Na tomto však zatiaľ nie je dohoda.
