Americký prezident Donald Trump sa po svojom návrate do funkcie minulý týždeň začal vyhrážať množstvom colných opatrení. Základom Trumpovej vízie je postupné zavedenie všeobecných ciel na všetok dovoz do USA.
Nedávno potvrdený minister financií Scott Bessent presadzuje miernu 2,5-percentnú sadzbu, ktorá by sa každý mesiac zvyšovala. Trump ale požaduje clá na všetok dovoz do Spojených štátov vo výške desať až 20 percent.
Ekonómovia tvrdia, že Trumpova politika bude mať inflačný charakter, pretože dovážajúce podniky, ktoré platia clá, prenesú zvýšené náklady na spotrebiteľov.
Trump vo štvrtok povedal, že splní svoju hrozbu a uvalí 25-percentné clá na dovoz tovaru z Kanady a Mexika. Začala by platiť od soboty 1. februára. Zdôvodnil to prepravou fentanylu cez spoločné hranice, vysokým počtom migrantov a tiež veľkým obchodným deficitom.
Čína
Trump obvinil Peking, že nepodnikol dostatočne dôrazné kroky proti prílivu drog. „Kým sa to nezastaví, budeme Číne na všetok tovar prichádzajúci do USA účtovať dodatočné desaťpercentné clo nad rámec akýchkoľvek ďalších ciel,“ uviedol.
Vo štvrtok oznámil svoj zámer zaviesť od 1. februára desaťpercentné zvýšenie ciel na čínske výrobky. Myšlienku, že Čína vedome umožňuje dodávky látok na výrobu fentanylu do USA, označil hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liou Pcheng-jü za úplne v rozpore s faktami a realitou.
Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia viedli obe krajiny od roku 2018 dlhú obchodnú vojnu, ktorá poškodila obe ekonomiky. Rozbúrila finančné trhy a spomalila globálny ekonomický rast.
Čiastočne skončila až v januári 2020 podpisom prvej časti obchodnej dohody. Od vypuknutia obchodnej vojny boli uložené clá na čínsky tovar, ktorého ročná hodnota dovozu do USA dosahovala 370 miliárd USD. Čína reagovala recipročne a obrátila sa aj na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO).
Európa
Trump uviedol, že EÚ a ďalšie krajiny majú so Spojenými štátmi „znepokojivé“ obchodné prebytky. Uviedol, že na výrobky týchto krajín budú buď uvalené clá, alebo bude požadovať, aby nakupovali viac ropy a plynu z USA. To napriek tomu, že kapacita vývozu plynu z USA je takmer na hranici svojich možností.
Tiež s Európou viedol Trump obchodné spory počas svojho prvého funkčného obdobia. Vtedy zaviedol clá na dovoz ocele a hliníka do USA. Na to EÚ odpovedala uvalením ciel na rôzne americké tovary, napríklad motocykle, džínsy alebo whisky.
India
Trump počas predvolebnej kampane obviňoval Indiu z nedodržiavania pravidiel svetového obchodu a pohrozil zavedením ciel.
Vlani krajinám zoskupenie BRICS, do ktorého okrem Indie patrí napríklad Brazília, Rusko alebo Juhoafrická republika, pohrozil zavedením 100-percentných ciel, ak ich konanie bude ohrozovať silu amerického dolára.
Predstavitelia BRICS v minulosti oznámili zámer vytvoriť alternatívny platobný systém, ktorý by nebol od dolára závislý. Túto myšlienku Trump zopakoval aj vo štvrtok. Členov BRICS označil za „zjavne nepriateľské krajiny“.
Mexiko a Kanada
Tieto dve krajiny sú najväčšími obchodnými partnermi USA. Trump vo štvrtok povedal, že splní svoju hrozbu a uvalí 25-percentné clá na dovoz tovaru z Kanady a Mexika.
Začala by platiť od soboty 1. februára. Zdôvodnil to prepravou fentanylu cez spoločné hranice, vysokým počtom migrantov a tiež veľkým obchodným deficitom.
Podľa údajov výskumného ústavu Oxford Economics by v prípade uplatnenia týchto ciel mohla americká ekonomika klesnúť o 1,2 percenta. Mexiko by sa ale mohlo prepadnúť do recesie.
Mexiko je napríklad najväčším vývozcom poľnohospodárskych výrobkov do USA. Do Spojených štátov vyváža tiež automobily a automobilové súčiastky.
Spojené štáty sa podieľajú na mexickom exporte podľa údajov svetovej banky z asi 77 percent. Pri Kanade je to vyše 70 percent. Kanada a Mexiko sa napríklad spolu podieľajú z 45 percent na americkom dovoze automobilov. Kanada vyváža do USA aj ropu a ďalšie produkty z energetického sektora.
Rusko
Trump pohrozil Rusku vysokými clami, ak nebude čoskoro uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine. Uvalením vysokých ciel, poplatkov a ďalších sankcií Trump pohrozil Moskve nielen v prípade všetkého ruského tovaru predávaného do USA, ale aj do ďalších „podieľajúcich sa“ krajín. Ktoré by to mali byť, ale prezident nespresnil.
Výrobky, ktorých dovoz chce obmedziť
Trump uviedol, že chce zaviesť clá na dovážané počítačové čipy. Poukázal pri tom na taiwanského výrobcu čipov Taiwan Semiconductor Manufacturing Co. (TSMC), svetovú jednotku.
TSMC vyrába polovodiče pre spoločnosti Nvidia, Apple a ďalších amerických zákazníkov. V roku 2024 firma dosiahla podľa agentúry Reuters 70 percent svojich príjmov od zákazníkov so sídlom v Severnej Amerike.
Trump tiež navrhol clá na farmaceutické dodávky vrátane liekov, ktoré boli v posledných niekoľkých desaťročiach od ciel všeobecne oslobodené.
Plánuje tiež zavedenie ciel na oceľ, hliník a meď. Spojené štáty dovážajú 38 percent svojej potreby medi a sú vysoko závislé od dovozu hliníka.
