Slovensko zvládne zvyšovať výdavky na obranu o dve desatiny percenta HDP ročne, tak vidí realitu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aktuálne dosahujú dve percentá. Podľa prezidenta Petra Pellegriniho bude medzi spojencami náročné hľadať konsenzus. Treba zohľadňovať potreby armád jednotlivých štátov a nielen percentá.
Slovensko dávalo v minulosti na obranu niečo viac ako jedno percento hrubého domáceho produktu v priemere. V súčasnosti sú to dve percentá HDP, teda asi 2,71 miliardy eur.
„Mali by sme možno naozaj dávať viac než dve percentá, ktoré sa pokladajú za štandard, keďže máme minimálne dve desaťročia, kedy sme armádu podvyživovali, aby sme jej vrátili aspoň to, čo jej za minulosť dlhujeme. Tak si viem predstaviť, že to bude viac než dve percentá,“ uviedol člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. „Ale päť percent si ťažko viem predstaviť,“ dodal.
Zvyšovaniu výdavkov na obranu sa v Správach venoval redaktor Radoslav Šebo:
Hovoriť o piatich percentách začal nedávno americký prezident, podľa ktorého si to všetky členské štáty Aliancie môžu dovoliť.
Prezident Peter Pellegrini tvrdí, že do diskusií o tom, kam by sa mala posunúť hranica zvýšených výdavkov, v akom tempe a v akom časovom horizonte, by sa mali zapojiť všetci spojenci. „Či o 0,2 percentá ročne, či pomalšie alebo rýchlejšie,“ uviedol.
„Postupné zvyšovanie o 0,2 percenta sa mi zdá byť realistické. Je to aj v rámci povedzme administratívnych kapacít a aj personálnych kapacít armády,“ hovorí Šuster.
Výdavky na obranu v EÚ
O postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu chce prezident Peter Pellegrini hovoriť s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. A to už vo štvrtok (20. 2.), keď pricestuje na Slovensko. V tejto súvislosti tvrdí, že ak by došlo k navýšeniu výdavkov na obranu, bude zrejme nevyhnutné zmeniť fiškálnu politiku zo strany Európskej únie.
„Tak, aby na výdavky, ktoré budú presahovať dve percentá HDP, bola sa členským štátom udelila výnimka, aj na možné prekročenie výšky dlhu. Bez toho, aby tieto krajiny sankcionovali za to, že im dlh rastie,“ povedal prezident SR.
Podľa hlavy štátu o zmene fiškálnych limitov hovoril aj nemecký kancelár Olaf Scholz, ako aj predsedníčka Európskej komisie Ursula Von Der Leyenová.
„Nemyslím si, že je náš priestor ísť viac do dlhu alebo do vyšších deficitov. Pokiaľ minieme viac na obranu, tak musíme minúť niekde inde menej,“ hovorí Šuster.
„Poďme sa rozprávať o zvyšovaní výdavkov na obranu za predpokladu, že významná časť týchto výdavkov sa použije na projekty duálneho určenia,“ uviedol ešte začiatkom februára premiér SR Robert Fico (Smer-SD).
V praxi by to znamenalo, že časť z týchto výdavkov by sa mohla použiť napríklad na výstavbu vojenských nemocníc. Alebo by sa mohla investovať do infraštruktúry, ktorú by využívala tak armáda ako aj verejnosť.
