Na hlavný obsah

M. Šimkovičová by chcela názvy najskôr v slovenčine, až potom v cudzej reči. Upozornila na prienik anglicizmov do slovenčiny

Uviedla to počas medzinárodného dňa materinského jazyka.

M. Šimkovičová by chcela názvy najskôr v slovenčine, až potom v cudzej reči. Upozornila na prienik anglicizmov do slovenčiny
Na snímke ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Mládež ich používa často, staršia generácia im nie vždy rozumie. Reč je o anglicizmoch. Tie podľa ministerky kultúry prenikajú do slovenčiny čoraz viac. Upozornila na to na konferencii pri príležitosti medzinárodného dňa materinského jazyka.

Od prijatia zákona o štátnom jazyku uplynie tento rok 30 rokov. „Jazyk ako taký je jeden zo základných atribútov štátnosti. Bolo to obdobie, na ktoré si rád spomínam. Bol som vtedy ešte relatívne mladý a zápasy poznačili celú generáciu Slovákov, ktorí sa usilovali o štátnu samostatnosť,“ zaspomínal historik Ján Bobák.

Presahu anglicizmus do slovenského jazyka sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Natália Dvoranová:

Globalizácia, digitalizácia či migrácia podľa ministerky kultúry prinášajú na Slovensko čoraz viac anglicizmov.

„My sme síce malý národ, ale slovenský jazyk je dôležitý. Idete po centre tu v Bratislave a moja mama nerozumie anglickým názvom. V prvom rade, nech je tam slovenský názov a potom pod tým, nech je názov v cudzej reči,“ povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

„Vidím to nie len u mladých, ale aj u starších a priznám sa, že občas aj ja použijem anglicizmus, aj keď si uvedomím, že panebože, sme na Slovensku. Ľudia veľakrát už ani nevedia slovenský výraz pre ten anglický,“ komentovala riaditeľka odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry Ľubica Strážayová.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko