V Nemecku sa v nedeľu (23. 2.) konajú predčasné parlamentné voľby. Takmer 60 miliónov oprávnených voličov bude vyberať 630 poslancov Spolkového snemu. Podľa predvolebných prieskumov by mala so ziskom zhruba 30 percent hlasov zvíťaziť opozičná konzervatívna únia CDU/CSU na čele s Friedrichom Merzom.
Druhou najsilnejšiou parlamentnou stranou sa prvýkrát zrejme stane Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu. Prognózy výsledku zverejnia krátko po zatvorení volebných miestností o 18.00 h, predbežné konečné výsledky sa čakajú v noci na pondelok (24. 2.).
Voľby do Spolkového snemu sa mali pôvodne konať až na konci septembra. Vlani v novembri sa pre hlboký rozpor v hospodárskej a finančnej politike rozpadla vláda sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných demokratov (FDP), ktorú od decembra 2021 viedol kancelár Olaf Scholz.
Krach vlády vyvolal predčasné voľby, ktoré sa prvýkrát od roku 1987 konajú v zime. Hlavnými témami krátkej predvolebnej kampane boli migrácia a hospodárstvo.
Krátko po otvorení volebných miestností hlasoval v škole na západe Berlína prezident Frank-Walter Steinmeier. „Bez volieb nie je demokracia. Voľte s vedomím, že práve váš hlas môže byť ten rozhodujúci, „povedal.
Líder konzervatívnej opozície, 69-ročný Friedrich Merz, ktorý sa pravdepodobne stane budúcim nemeckým kancelárom, odovzdal svoj hlas vo svojom bydlisku v Arnsbergu na západe krajiny. Šesťdesiatšesťročný kancelár Scholz hlasoval v Postupime, kde žije a kde tiež kandiduje do Spolkového snemu.
Priamou konkurentkou mu je v brandenburskej metropole ministerka zahraničia Annalena Baerbocková, ktorá kandiduje za Zelených. Kandidát Zelených na kancelára Robert Habeck využil možnosť korešpondenčného hlasovania a volil už pred dvoma týždňami. Šéf CSU a bavorský premiér Markus Söder hlasoval v nedeľu v Norimbergu.
Budúca podoba vlády
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky zverejneného v sobotu (22. 2.) sa okrem CDU/CSU a AfD dostanú do parlamentu tiež SPD so zhruba 15 percentami hlasov a Zelení s približne 13 percentami.
Budúca podoba vládnej koalície bude do veľkej miery závisieť od toho, či sa do snemu dostanú menšie strany. Postkomunistická Ľavica by mohla získať až osem percent hlasov, Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktoré sa od Ľavice odštiepilo, ale balansuje na päťpercentnej hranici. Pod hranicou sa dlhodobo v prieskumoch drží FDP.
Každý nemecký volič má dva hlasy. Prvým volia osobnosti, ktoré kandidujú v jednomandátových volebných obvodoch, druhým strany.
Po reforme volebného systému, ktorý obmedzil počet poslancov na 630, zostala v platnosti takzvaná základná mandátová klauzula. Na jej základe sa môže do parlamentu dostať aj strana, ktorá nezískala päť percent hlasov, a to v prípade, ak pomocou prvého hlasu získala priame mandáty aspoň v troch obvodoch.
