Tri roky neustáleho strachu, úkrytov pred raketami a odlúčenia od najbližších. Vojna na Ukrajine si na psychike detí vyberá čoraz vyššiu daň. Odbornú pomoc vyhľadáva stále viac a viac detí.
Nikita Bondarenko má osem rokov. Jeho kresby prezrádzajú to, čo ho sprevádza veľkou časťou života. „Môj otec je vojak. Rozprával mi príbehy o rôznych veciach. Zaujali ma najväčšie tanky, ktoré môžu strieľať,“ povedal študent základnej školy Nikita.
Vojna sa pre deti na Ukrajine stala každodennou realitou. Ak sa v Kyjeve rozozvučia sirény, ktoré varujú pred útokmi rakiet, deti už vedia, čo majú robiť. Presunú sa do podzemných úkrytov. Pod zemou potom pokračujú v písaní, čítaní aj tanci.
Po troch rokoch ruskej invázie sa podľa školských psychológov následky hrôzostrašnej vojny odzrkadľujú aj na deťoch. Ukrajinské ministerstvo školstva tvrdí, že minulý rok vyhľadalo odbornú pomoc viac ako 50-tisíc detí. Čo je trikrát viac ako v roku 2023.
O vplyve vojny na Ukrajine na tamojšie deti sa v Aktuálne :24 venovala redaktorka Tamara Michelková:
Emócie v detských umeleckých dielach
Učiteľka výtvarného umenia na kyjevskom lýceu sleduje meniaci sa emocionálny stav žiakov v ich umeleckých dielach.
„Spočiatku maľovali hlavne tanky, lietadlá a výbuchy. Teraz niektorí kreslia slnko, dúhu a kvety. Túžia po víťazstve, radosti a pokoji,“ priblížila učiteľka výtvarnej výchovy Valentyna Maruniaková.
„Raketa zasiahla dom blízko miesta, kde býva moja babka. Teraz ho opravujú. Babička sa veľmi bála, preto odišla žiť do Rumunska,“ uviedla študentka základnej školy Solomiia.
Zahynulo už vyše 650 detí
Od začiatku vojny na Ukrajine prišlo o život viac ako 12-tisíc civilistov vrátane viac ako 650 detí.
„Snažíme sa ich ochrániť, ale úplne to nejde. Diskutujeme s nimi aj o veciach, o ktorých sme s predchádzajúcimi generáciami nehovorili. Ak sa detí opýtate, čo by si priali, väčšina chce mier. Už to nie sú túžby po telefónoch alebo hračkách,“ vysvetlila učiteľka Liudmyla Yaroslavtseva.
Aj keď sa vojna ešte neskončila, detské kresby svedčia o nádeji, ktorá v nich ani po troch rokoch stále neutícha. Rodičia dúfajú, že sa ich životy čoskoro vrátia do normálu, ktorý mnohé deti nikdy nezažili.
