Doviesť auto zo zahraničia nie je jednoduchá vec. Buď to skúsite na vlastnú päsť alebo využijete služby dovozcu v presvedčení, že má väčšie skúsenosti, že sa o všetko postará a vy môžete pokojne spávať.
Iba žeby nie a vy zostanete bez auta aj bez peňazí. Za to však bohatší o skúsenosť, že to, čo vyzerá na prvý pohľad lacnejšie, môže vyjsť aj drahšie. O svoje peripetie sa s redaktorom Miroslavom Luptákom v relácii Občan za dverami podelil pán Miroslav z Liptova.
Pán Miroslav sa rozhodol zmeniť si život a po viacerých rokoch v gastronómii presedlať na podnikanie s výkopovými prácami. K tomu potreboval nákladné auto na prevoz malého mechanizmu a oslovil dovozcu áut zo zahraničia.
“Auto, ktoré som chcel mi doviezol za pár mesiacov. Len časom som zistil, že to auto mi bude malé, tak som ho oslovil znova s tým, že potrebujem väčšie auto,“ uviedol objednávateľ auta Miroslav Haraga.
A vtedy sa začali problémy. Spísali síce zmluvu a poslal dovozcovi zálohu 10-tisíc eur, ale nedočkal sa ani auta ani vrátenia peňazí. Pán Miroslav musel kúpiť náhradu, aby mohol pracovať.
“Tá zmluva je prudko nevyvážená, dojednania chránia v podstate len sprostredkovateľa. Nedávajú žiadne záruky ani na dovoz, ani na uzatvorenie kúpnej zmluvy a žiaľ, ani na vrátenie finančných prostriedkov, ak sa to nepodarí. Tak ako v tomto prípade,“ ozrejmila nezávislá advokátka Martina Mészáros-Bariaková.
“Zákazník si zmluvu riadne prečítal, tejto porozumel a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísal. Pokiaľ s jej obsahom nesúhlasil, mohol vzniesť svoje námietky, pripomienky, výhrady, resp. zmluvu nepodpísať. Čo ale neurobil a preto je viazaný takouto zmluvou,“ vyjadril sa právny zástupca sprostredkovateľa Peter Petrík.
Prešli tri roky
Od prvého kontaktu prešli skoro tri roky. Pán Miroslav sa poradil s právnikom a ten mu odporučil podať trestné oznámenie, aby nevypršala premlčacia lehota. “Auto, ktoré sme riešili tri roky doteraz v Taliansku nikto nikdy nevidel,“ vyhlásil objednávateľ auta.
“Nie je vylúčená úspešnosť vymoženia takejto sumy aj v rámci trestného konania. Predpokladom ale je, že by polícia vôbec začala vôbec trestné stíhanie, obvinila páchateľa a nakoniec vedela preukázať podvodný úmysel,“ konštatovala Mészáros-Bariaková.
“Do polovice decembra ešte komunikoval, ale keď som mu povedal, že musím podať trestné oznámenie, tak komunikácia skončila. Už neodpisoval, zablokoval komunikáciu, ani na maily neodpisoval,“ povedal pán Haraga.
Problémom je podpísaná zmluva
Problémom je vlastne podpísaná zmluva. Dovozca v nej tvrdí, že je len sprostredkovateľ a nezodpovedá za tretiu stranu, v tomto prípade majiteľa autobazáru v Taliansku. Objednávateľ zas vychádza z toho, že peniaze poukázal dovozcovi a ten, ak nesplnil časť spočívajúcu v dovezení auta, mal peniaze vrátiť. “On sa bráni tým, že je výhradne dovozca a sprostredkovateľ,“ doplnil objednávateľ auta.
“Je potrebné si vždy dať na to pozor, aby predávajúci alebo sprostredkovateľ bral záruky za to, že ak dostane zálohu, musí nejaké motorové vozidlo doviezť a že ak jeho partner v zahraničí zoberie zálohu, peniaze si ponechá a auto nedodá, tak aby tam bol zmluvný záväzok sprostredkovateľa v takom prípade peniaze vrátiť. Čo tu dojednané, žiaľ, nebolo,“ upozornila Mészáros-Bariaková.
Vrátenie peňazí zo zmluvy nevyplýva
“Tvrdil, že na auto je nejaká exekúcia, že sa nedá prepísať. Potom tvrdil, že namiesto toho auta zoberie Talianovi iné auto. Napísal, že mi pošle 5 000 eur teraz a 5 000 o týždeň, že už má kupcu. To mi tvrdil dva razy, ale ako vravím, ani peniaze ani auto,“ uviedol pán Miroslav Haraga.
“Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva sprostredkovateľovi povinnosť peňažné prostriedky vrátiť. Sprostredkovateľ nenesie zodpovednosť za talianskeho partnera, nakoľko sa jedná o samostatný vzťah medzi talianskym partnerom a zákazníkom,“ reagoval Petrík.
“Je potrebné starostlivo zmluvu čítať, dopytovať sa na znenia jednotlivých článkov ak právnickým pojmom nerozumiem. Aj pripomienkovať zmluvu, dať si ju pozrieť advokátovi. Aby som si zabezpečil, že nebudem mať zo zmluvy iba samé povinnosti. Ak nejaké auto pre mňa zoženie, tak 100-percentne ho musím kúpiť. Ale ak nezoženie žiadne a nechá si peniaze, tak nič sa nestane. Žiaľ, taká textácia ako je v tejto zmluve, toto umožňuje,“ odporučila Mészáros-Bariaková.
Došlo k určitým zmenám
Počas nakrúcania reportáže došlo predsa len k určitým zmenám. V pokuse o urovnanie sporu ponúkol dovozca objednávateľovi dve konkrétne autá zo svojho portfólia. S tým, že si ich buď nechá, alebo ich predá sám, alebo tým poverí dovozcu.
“Sprostredkovateľ nad rámec svojich povinností zo zmluvy konal a získal od obchodného partnera reálnu protihodnotu, ktorou je možné uspokojiť nároky zákazníka a to na svoje náklady, ktoré nežiada od zákazníka uhradiť,“ vyhlásil Petrík.
Pán Miroslav si uvedomuje, že sú to iné autá ako požadoval. V prípade čakania na ich predaj by to však opäť mohlo trvať nekonečne dlho. A zrejme by neuspel ani na občianskom súde.
“Nie je vylúčené, že aj po troch rokoch, po uplynutí premlčacej doby by mohol súd priznať nárok na vrátenie prostriedkov. Avšak, ak by sprostredkovateľ vzniesol námietku premlčania, už by žaloba bola neúspešná, lebo na to musí súd prihliadať ak je námietka vznesená,“ vysvetlila Mészáros-Bariaková.
Náklady na spor
Pán Miroslav došiel za tri roky k presvedčeniu, že prípadný spor by znamenal len ďalšie náklady a ani pri úspešnom verdikte súdu by svoje peniaze zrejme nikdy neuvidel.
“Ísť do zahraničia a tam požiadať o právnu službu, jej cena môže ďaleko prevyšovať vymáhanú sumu a otázna je aj úspešnosť. Lebo všade v Európe ak je spoločnosť insolventná, tak bude neúspešný a zbytočne si urobí náklady,“ konštatovala Mészáros-Bariaková.
“Možno je to náhoda, ale sa začala o prípad zaujímať Slovenská televízia, dostal som prísľub od dovozu, že namiesto peňazí alebo tovaru, ktorý som žiadal od neho dostanem dve ojazdené autá. Podľa môjho názoru je lepší vrabec v hrsti ako holub na streche,“ dodal na záver objednávateľ auta Miroslav Haraga.
