Zatiaľ nenastal čas rušiť sankcie proti Rusku, ktoré pokračuje v agresii proti Ukrajine. Po štvrtkovom (27. 3.) parížskom samite troch desiatok krajín podporujúcich Kyjev to vyhlásili britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého by bolo chybou ustupovať Rusku.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa všetci lídri zhodli na tom, že Moskve napriek súčasným rokovaniam o prímerí vedenými Spojenými štátmi nejde o skutočný mier.
Rusko žiada zrušenie časti západných sankcií výmenou za to, že pristúpi na pokoj zbraní v Čiernom mori. Svojím prístupom podľa lídrov európskych krajín dáva najavo, že nie je jeho cieľom dosiahnuť mier, ale zbaviť sa obmedzení, ktoré Európa a USA zaviedli v reakcii na inváziu začatú pred viac ako tromi rokmi.
Podľa Scholza bude čas hovoriť o zrušení sankcií až vo chvíli, keď sa obe strany dohodnú na miere. „K tomu je zatiaľ bohužiaľ stále veľmi ďaleko,“ povedal podľa agentúry Reuters po rokovaní Scholz.
Samit, ktorý nadviazal na predchádzajúce podobné rokovania v Paríži a Londýne, dal podľa lídrov najavo jednotu zúčastnených krajín v ďalšej podpore Ukrajiny.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý schôdzku zvolal, si pred ňou telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten opakuje, že zabezpečenie ukrajinskej obrany po mierovej dohode bude na európskych štátoch.
Nutnosť silnej ukrajinskej armády
Český premiér Petr Fiala po samite informoval, že lídri sa tiež zhodli na potrebe silnej ukrajinskej armády teraz aj v budúcnosti pre odstrašenie Ruska. Počítajú preto s ďalšími dodávkami vojenského materiálu, ale aj podporou ukrajinského obranného priemyslu či výmenou spravodajských informácií.
Posledný vývoj podľa neho ukazuje, že Ukrajina je pripravená na prímerie, ale Moskva chce len využívať situácie a dobývať ďalšie územia. Kto podľa Fialu teraz volá po zrušení sankcií, pomáha Rusku a stojí na strane agresora.
Diskusia o vyslaní vojakov mierových síl na Ukrajinu je stále predčasná, povedal Fiala. „Téma je vo vzduchu, ale nie je na stole,“ uviedol. Všetky štáty podľa neho najprv potrebujú poznať podrobnosti prípadného prímeria, ale napríklad aj štatút jednotiek, ktoré by na Ukrajinu vysielali.
Zhoda na potrebe silnej ukrajinskej armády bola podľa Fialu úplná. Znamená to okrem iného dodávať ďalej Ukrajine vojenský materiál. „Delostreleckú muníciu, systémy protivzdušnej obrany, rakety, leteckú muníciu. Je to však tiež podpora výroby bezpilotných prostriedkov priamo na Ukrajine,“ uviedol Fiala.
Krajiny tiež chcú pomáhať Ukrajine s výcvikom vojakov, podporovať jej obranný priemysel a zdieľať informácie tajných služieb.
Účastnícke štáty sa tiež zhodli, že do budúcnosti musia byť silnejšie ako Rusko, dodal predseda českej vlády. „Musíme myslieť na svoju bezpečnosť v nejakej dlhodobej perspektíve, mať silné armády, ktoré nás pred Ruskom ochránia. Dávať viac do obrany, starať sa viac o vlastnú bezpečnosť,“ povedal.
Európski vojaci na Ukrajine
Macron sa nechal počuť, že Rusko nebude rozhodovať o tom, či európske krajiny po prípadnom uzavretí mierovej dohody vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu. Uviedol, že na pláne iniciovanom Francúzskom a Britániou sa teraz chcú podieľať tiež niektoré ďalšie štáty.
Európske krajiny by mali pomôcť zabezpečiť ukrajinskú bezpečnosť na mori, vo vzduchu a na zemi, povedal Macron podľa agentúr. Nepôjde však podľa neho o mierové jednotky. Vojaci by sa mali rozmiestniť vo viacerých strategických oblastiach.
Rusko, ktoré na Ukrajinu zaútočilo vo februári 2022 a stále časť ukrajinského územia okupuje, odmieta akúkoľvek prítomnosť vojsk krajín NATO na ukrajinskom území.
„Budeme pripravení zabezpečiť, aby mierová dohoda fungovala v praxi, keď sa dohodne jej presná podoba,“ povedal podľa agentúry Reuters Starmer. Dodal, že by sa rokovania podľa jeho predstáv nemali ťahať dlhé mesiace, ale byť skôr záležitosťou najbližších týždňov.
Macron vyhlásil, že medzi lídrami nie je jednomyseľná podpora vyslania vojakov, ku ktorému sa plánujú pripojiť len niektoré krajiny.
Dosluhujúci kancelár Scholz sa k možnej mierovej misii európskych vojakov na Ukrajine stavia naďalej zdráhavo. Po samite podľa agentúry DPA vyhlásil, že v súčasnej chvíli nie je vôbec jasné, či a v akej podobe by vojenská misia mohla pôsobiť. Poznamenal, že takáto misia nie je teraz tá aktuálna téma.
