Pán Oliver už roky tŕpne, kedy mu múr susedného domu spadne na hlavu. Stavba v susedstve už dom ani veľmi nepripomína a jej majiteľ akoby ani neexistoval. Takýchto ruín sú na Slovensku stovky. Niekde sa s nimi vedia popasovať, inde nie.
„Najprv tu bola maštaľ, strecha spadla asi šesť rokov dozadu. Ja som to musel odpratať. Rok na to sa tu vyvalila stena letnej kuchyne. Ďalej izba, to pred dvoma rokmi v januári večer o pol deviatej spadlo a na moju stranu,“ priblížil obyvateľ obce Gemer Oliver Barna.
Žiť v susedstve takejto stavby je nielen vizuálne nepríjemné, ale aj nebezpečné. Roky zanedbávaný problém s rozpadávajúcou sa stavbou nerobí dobré meno ani obci.
Ruina, ktorá je stále niečím majetkom
Stavba sa inak ako ruina nazvať nedá. Napriek tomu je však stále niečím majetkom. „Je to problém najmä malých a stredne veľkých obcí, kde obyvatelia poodchádzali a zostali tam domy, o ktoré sa nikto nestaral. Zostávajú tam ruiny a myslím, že v rámci Slovenska toho máme dosť,“ povedala starostka obce Janova Lehota a podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Božena Kováčová.
„Obrátil som sa najprv na obecný úrad. Povedal, že s majiteľom sa treba dohodnúť, ale majiteľ je na neznámom mieste,“ povedal pán Oliver. Dodal, že potom sa obrátil aj na mestský úrad v Tornali.
„Nakoniec si s advokátom písali aj s inšpektorátom stavebného úradu. A zo všetkých strán prišla odpoveď, že to patrí na obecný úrad,“ povedal.
„Vtedajší Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby, to postúpil príslušnému stavebnému úradu obce Gemer na priame vybavenie. Od toho času OÚ ani terajší regionálny Úrad pre výstavbu a územné plánovanie neeviduje vo veci žiadne podanie,“ priblížila hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Simona Parížeková.
Z predloženej výzvy podľa nej vyplýva, že stavebný úrad vyzval vlastníkov na okamžité odstránenie havarijného stavu s upozornením, že ak výzva nebude rešpektovaná, stavebný úrad bude konať o odstránení stavby.
„Je s tým obrovský problém, lebo sú to majetky konkrétnych fyzických osôb, o ktoré by sa mali zo zákona starať. Tých možností je málo. Prvý krok je taký, že ho obec na to upozorní párkrát. Ak nezareaguje, využije stavebný úrad,“ uviedla Božena Kováčová.
Ak ani to nepomôže, volá sa inšpekcia. „V úplne krajnom prípade, čo ale starosta ako volený predstaviteľ málokedy využíva, je možnosť dať odstrániť stavbu,“ dodala.
Výzva zostala len na papieri
Stavebný úrad v zastúpení starostu obce Gemer vyzval vlastníka, aby dal stavbu do poriadku. Ale zostalo to len na papieri. Vlastník výzvu ignoroval. Je zvláštne, že ani po troch týždňoch sa nám stanovisko obecného úradu, teda starostu a tamojšieho stavebného úradu, získať nepodarilo.
Starosta na naše pokusy nereagoval, aj keď v prvej fáze ako zástupca stavebného úradu postupoval pred dvoma rokmi správne. „V danej veci sme kontaktovali starostu obce, ktorý uviedol, že vo veci nebolo konané ďalej,“ povedala Parížeková.
„Mohol by, ale že to je cudzí majetok a môže byť za to odsúdený. Darmo je starosta a ako sa hovorí – posunutá ruka stavebného úradu. Keď to majiteľ nepredá, nemôže sa do toho zasahovať, lebo to je trestné. Jedine, že by sme dali žiadosť na zbúranie na súd, lenže to sú aj tak naše výdavky,“ uviedol pán Oliver.
Podľa nezávislého advokáta Petra Múkeru ml. môže nariadenie o odstránení stavby vykonať alebo nariadiť len stavebný úrad. „Civilný súd môže len rozhodnúť o povinnosti vykonať primerané opatrenia na odstránenie hroziacej škody. Civilný súd nemôže rozhodnúť po odstránení stavby,“ skonštatoval.
„Ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať primerané opatrenia na odstránenie hroziacej škody,“ dodal advokát.
„Vyše desať rokov sa majiteľ zdržuje mimo Slovenska. Neviem ani kde sa nachádza, či v Anglicku alebo Írsku. Vôbec nič neviem. Ani telefónne číslo nemám,“ vysvetlil pán Oliver.
Mizivá vymožiteľnosť
Súčasný majiteľ stavby nie je v kontakte ani s obecným úradom. Rozhodnutie síce platí, ale jeho vymožiteľnosť je mizivá. Ak by sa ruinu rozhodla odpratať na vlastné náklady obec, starosta by sa dostal do problémov za to, že investoval do súkromného majetku.
Zhodou okolností susediacu nehnuteľnosť z druhej strany ruiny vlastní práve starosta obce. On, ale aj pán Oliver chceli chátrajúcu stavbu pred rokmi kúpiť. No s vtedajším majiteľom sa ani jeden nedohodol.
„Starosta chcel zabezpečiť predmetnú stavbu, resp. ju na vlastné náklady odstrániť. K dohode s vlastníkom však nedošlo,“ vysvetlila Simona Parížeková. „Dvanásťtisíc eur chcel. Ja by som to odkúpil a zbúral. Ale nie za tú sumu, čo si on žiadal. Veď mi už narobil škodu,“ uviedol pán Oliver.
„Starosta sa má starať aj o vzhľad dediny. Mnohokrát platia ľudia zvýšené dane, aby bola atraktívnosť vyššia. Myslím, že toto je prípad, do ktorého pôjde máloktorý. Už by tá stavba musela ozaj ohrozovať okoloidúcich. V tom prípade to môže urobiť aj na vlastnú zodpovednosť a dá tú stavbu odstrániť,“ uviedla Božena Kováčová.
„Právomoc vo veci má Stavebný úrad Gemer, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku. Je preto potrebné, aby úrad postupoval v zmysle stavebného zákona a nariadil odstránenie stavby. V prípade jej neodstránenia, aby zabezpečil výkon rozhodnutia a môže uložiť pokutu za neodstránenie,“ vysvetlila Simona Parížeková.
Nepomohlo by ani trestné oznámenie
Pán Oliver sa obáva, že časť steny môže ohroziť jeho vnúčatá alebo aj jeho samého na živote. Ale podľa právnika by v tomto prípade zrejme nepomohlo ani trestné oznámenie za všeobecné ohrozenie.
„Ako sa hovorí po ľudsky, tu je pes zakopaný. Kým sa nič nestane tak nikto nič neurobí,“ skonštatoval pán Oliver.
„Keby som ja mala takúto stavbu v Janovej Lehote, tak už ju tam nemám. To už je životohrozujúca stavba. Toto by som na mieste starostu už dávno dala odstrániť. A mal by to spraviť hoci na vlastné náklady a potom sa s tou rodinou dohadovať, ako to obci vráti alebo ako získa tie finančné prostriedky. V každom prípade to treba odstrániť,“ povedala starostka Janovej Lehoty a podpredsedníčka ZMOS Božena Kováčová.
