Pred 75 rokmi komunistický režim obsadil kláštory a likvidoval rehole, v ktorých videl ideologických odporcov. Počas Akcie K príslušníci verejnej bezpečnosti a ŠTB uväznili takmer tisíc 200 rehoľníkov z celého Československa. Noc z 13. na 14. apríla 1950, sa do kroník zapísala aj ako „Barbarská noc“.
Komunistický režim zorganizoval súdne pojednávanie, na ktorom odsúdil vysokopostavených členov cirkevných rádov za špionáž, velezradu, a ukrývanie zbraní.
Barbarskej noci sa v reportáži v Správach :24 venovala redaktorka Andrea Šeligová:
Týmto vykonštruovaným procesom chceli pred verejnosťou ospravedlniť následný zákrok proti cirkevným rádom v Československu. Príslušníci verejnej bezpečnosti a ľudových milícií počas tzv. Akcie K rozbili rády františkánov, jezuitov a ďalších reholí.
„Presne o polnoci sa začali dobíjať dovnútra do tých kláštorov. Vylomili dvere, v podstate ozbrojenci, a nechali si nastúpiť rehoľníkov a povedali im, že vykonávajú protištátnu činnosť a preto ich sústreďujú,“ opísal historik z Univerzity Komenského Róbert Letz.
„Najhoršie bolo to, že sme nevedeli, kedy nás pustia domov. Tak ako sme mali strach, keď nás viezli na východ, či nejdeme do gulagu, tak najväčší strach sme mali z toho potom, že tri roky a troch mesiacoch sme nevedeli či vlastne sa dostaneme domov,“ pokračovala jedna z obetí Akcie K Štefan Zamiška.
„Zničením stĺpov – reholí – si mysleli, že podotnú aj vlastne katolícku cirkev a vôbec zbožnosť na Slovensku. Ale nestalo sa to tak, lebo katolíci na Slovensku nestratili svoju identitu,“ uviedol Letz.
Po Akcii K, ktorá bola zameraná na mužské rády, nasledovala o štyri mesiace aj Akcia R, ktorej cieľom boli rehoľníčky.
„Mladá generácia prirodzene inklinuje k tomu zbaviť sa nejakých problémov, ťažkostí, čo je dobré. Lenže neslobodno zabúdať, že ich radosť a sloboda bola niečím a niekým vykúpená,“ uzavrel trnavský arcibiskup Ján Orosch.
