Bratislavské mestské zastupiteľstvo nesúhlasí so zámerom spoločnosti Slovnaft vybudovať veľkokapacitnú spaľovňu pre spracovanie dovážaného komunálneho a nebezpečného odpadu na území hlavného mesta. Konštatuje to vo svojom deklaratívnom vyjadrení. Vo štvrtok (24. 4.) ho prijali mestskí poslanci.
Mesto za najzávažnejšie výhrady považuje neprimeranú kapacitu spaľovne, zvýšenie záťaže na životné prostredie a zdravie, nedostatočne zhodnotené dosahy v procese EIA (Environmental Impact Assessment). Tiež upozorňuje na dopravnú záťaž a logistiku.
„Ako hlavný dôvod nesúhlasu uvádzame ochranu zdravia obyvateľov a nevhodné umiestnenie spaľovne v už tak veľmi zaťaženom území z hľadiska kumulácie znečistenia ovzdušia z viacerých zdrojov,“ uvádza mestský poslanecký zbor.
Za hlavný problém považuje kapacitu navrhovanej spaľovne a možné dovážanie odpadu z iných častí Slovenska, prípadne zo zahraničia. Ovplyvní to celkové znečistenie ovzdušia v dotknutých bratislavských mestských častiach Petržalka, Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa. Takisto v novej mestskej štvrti Down Town a v okolitých obciach Rovinka a Hamuliakovo.
Chýba hĺbková analýza
Mestu sa nepozdáva nedostatočné vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov spaľovne či chýbajúca hĺbková analýza rizík spojených s manipuláciou s popolčekom a inými vedľajšími produktmi spaľovania. Hrozí kontaminácia ovzdušia, pôdy alebo vody. Nie je podľa neho ani zrejmé, prečo v zámere EIA nespracovali aj iný variant umiestnenia spaľovne.
Problém Bratislava vníma aj v prípade plánovaného navážania odpadu do areálu Slovnaftu, čo môže výrazne zvýšiť nákladnú dopravu v mestských častiach. Už v súčasnosti čelia nadmernému dopravnému zaťaženiu. Hlavné mesto síce odporúča využitie železničnej dopravy. Táto požiadavka však nie je zakotvená ako záväzný parameter projektu.
Mestské zastupiteľstvo odkazuje, že ak Slovnaft potrebuje rekonštruovať starú spaľovňu pre svoje potreby tak, aby spĺňala nové normy na ochrany ovzdušia, žiada, aby nenavyšoval kapacitu spaľovne a nedovážal komunálny a nebezpečný odpad z iných častí Slovenska či ostatných štátov EÚ.
Spaľovňu odmietajú aj starostovia
Starostovia bratislavských mestských častí odmietajú zámer spaľovne spoločnosti Slovnaft. Za najväčší problém považujú najmä rozsah navrhovaného projektu. Obávajú sa tiež potenciálneho zvýšenia znečistenia ovzdušia a spodných vôd.
„Nejde o nahradenie starej spaľovne novou. Ide o výrazné zväčšenie súčasnej spaľovne za účelom zhodnocovania o štvrť milióna ton odpadu ročne oproti dnešku,“ konštatuje starosta Ružinova Martin Chren.
Slovensko podľa neho musí riešiť problém s odpadom. Likvidovať ho energetickým zhodnotením je lepšie ako skládkovanie a zakopávanie pod zem.
Projekt „megaspaľovne“ sa nepáči ani starostke Karlovej Vsi Dane Čahojovej. Kritizuje najmä to, že do Bratislavy sa plánuje zvážanie nielen komunálneho odpadu z viacerých krajov Slovenska, ale najmä priemyselného a vysoko pravdepodobne aj toxického odpadu od rôznych producentov. Odpad je plánované dovážať aj zo zahraničia.
Starostka hovorí, že hlavné mesto „svoju“ spaľovňu na komunálny odpad má a ďalšiu nepotrebuje.
Nesúhlas so zámerom Slovnaftu vyjadruje aj starosta Starého Mesta Matej Vagač. „Mám z tohto zámeru vážne obavy. Najmä pokiaľ ide o potenciálne zvýšenie znečistenia ovzdušia a spodných vôd v oblasti, ktorá už teraz čelí vysokému stupňu znečistenia z rôznych zdrojov,“ uvádza na sociálnej sieti.
Podľa starostu Petržalky Jána Hrčku nie je problémom samotná spaľovňa, ani jej objem či dovážanie odpadu, ako to, kto bude garantovať dodržiavanie noriem. Pripomína, že napríklad Švédsko odpad dováža, lebo ho má málo, Kodaň má v centre spaľovňu aj ako atrakciu. Rozumie však obavám ľudí.
Mestská časť Podunajské Biskupice v reakcii uviedla, že vníma neustále rastúci objem komunálneho odpadu a s tým súvisiacu potrebu prispôsobenia kapacít, modernizácie a ekologizácie zariadení, ktoré ho likvidujú a zhodnocujú. Za kľúčovú považuje likvidáciu komunálneho odpadu vyprodukovaného Bratislavčanmi, ktorú vykonáva mestská organizácia Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).
V súvislosti so zámerom Slovnaftu vybudovať spaľovňu je v piatok (25. 4.) naplánovaná cyklojazda so štartom na Námestí SNP. Proti spaľovni vznikla tiež petícia.
Slovnaft vyhlásenie vníma ako deklaratívne a politické
Spoločnosť Slovnaft prostredníctvom svojho hovorcu uviedla, že štvrtkové vyhlásenie bratislavských mestských poslancov k zámeru jej spaľovne vníma ako deklaratívne a politické. Spoločnosť zároveň deklaruje, že je pripravená na odbornú diskusiu.
„Vyhlásenie mestských poslancov vnímame čisto ako deklaratívne a politické,“ skonštatoval hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Vo verejnom priestore koluje podľa spoločnosti veľa nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré „prirodzene“ znepokojujú verejnosť a mestskí zastupitelia na to následne reagujú.
Preto je podľa nej nevyhnutné, aby prebiehala odborná diskusia a Slovnaft je na ňu pripravený. Za dôležité považuje, aby sa rozhodnutia prijímali na základe objektívnych a presných informácií.
„Aktuálna havária na skládke v Galante, ako aj výzva prezidenta ohľadom skládky pri Hlohovci nám všetkým ukazuje, že skládky odpadov nie sú riešením a už dnes ohrozujú obyvateľstvo,“ podotkol Molnár. Spoločnosť podľa neho s odpadom z Maďarska neráta.
Čo sa týka západného Slovenska, podľa prepočtov spoločnosti Slovnaft je odpadu dosť, či už komunálneho alebo priemyselného, ktorý je problematický. Práve časť z neho plánuje spoločnosť, popri ropných kaloch, spracovávať, aby sa zamedzilo skládkovaniu.
V Bratislavskom kraji je podľa Molnára päť skládok, ktoré sa už postupne plnia. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva pripomenul, že Bratislava a západné Slovensko to bude musieť riešiť, pretože EÚ ďalšie skládky nepovolí.
Môže sa pritom stať, že bude odpad voziť cez celú krajinu, prípadne to spracujú v Rakúsku, ale „za iné peniaze“. Snahou projektu je podľa spoločnosti aj dekarbonizácia. Hovorí, že podmienky detailne riešila s Rakúskom, aj čo sa týka dosahov projektu na životné prostredie. Deklaruje, že si nedovolí neplniť zákony, normy, vyhlášky.
