Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) v pondelok (5. 5.) podala žalobu na Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý ju vo svojej správe minulý týždeň označil za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Agentúre DPA to potvrdil hovorca spolupredsedníčky strany Alice Weidelovej.
AfD už minulý týždeň vyzvala úrad pre ochranu ústavy, ktorý zastáva v Nemecku funkciu civilnej kontrarozviedky, aby správu stiahol. Inak hrozila podaním žaloby. Podľa hovorcu Weidelovej Daniela Tappa strana v pondelok žalobu skutočne podala, a to na správnom súde v Kolíne nad Rýnom, kde BfV sídli.
Strana chce žalobou dosiahnuť, aby nebola naďalej označovaná za preukázateľne pravicovo extrémistickú a aby ju kontrarozviedka prestala sledovať a hodnotiť jej aktivity.
BfV minulý piatok uviedol, že po rozsiahlej analýze dospel k záveru, že AfD je strana s preukázateľne pravicovo extrémistickými snahami. Podľa úradu robí kroky namierené proti slobodnému a demokratickému usporiadaniu krajiny.
Doteraz boli za preukázateľne pravicovo extrémistické považované len tri krajinské organizácie strany – v Sasku, Duríne a Sasku-Anhaltsku. Spolupredsedovia strany Tino Chrupalla a Alice Weidelová uviedli, že považujú rozhodnutie BfV za politicky motivované a za vážnu ranu pre demokraciu.
Politici budúcej vlády sa nezhodujú
Politici strán budúcej nemeckej vlády – konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD) – sa podľa doterajších vyjadrení nezhodujú, či by mali teraz usilovať o zákaz AfD. Podľa niektorých by to stranu len posilnilo a pomohlo jej udržiavať obraz mučeníka.
Niektorí politici navrhujú, aby sa pozornosť teraz zamerala na úradníkov, ktorí sú členmi AfD. Úradníci totiž skladajú v Nemecku prísahu, že budú verní ústave, ich členstvo v preukázateľne pravicovo extrémistickej strane by však mohlo byť s touto prísahou v rozpore.
AfD vznikla v roku 2013, pôvodne ako projekt kritický k európskej integrácii a spoločnej európskej mene. Postupne sa radikalizovala a body získala predovšetkým na kritike nemeckej migračnej politiky.
Vo februárových predčasných parlamentných voľbách získala 20,8 percenta hlasov, a stala sa tak druhou najsilnejšou stranou v Spolkovom sneme. Od utorka (6. 5.), keď vznikne nová vláda konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD), bude najsilnejšou opozičnou stranou.
Podľa posledných prieskumov jej podpora po voľbách ešte vzrástla, a to na 24 až 26 percent. Prípadné nové voľby by tak mohla aj vyhrať.
