Zamykanie detí počas vyučovania, stovky vymeškaných hodín, „tehotné triedy“, či detské plienky za dochádzku v škole. Aj taká je realita vzdelávania Rómov z marginalizovaných komunít. Dostať ich do školy nie je jednoduché a udržať ich tam je ešte náročnejšie.
Školy tvrdia, že robia čo môžu, no po skončení povinnej školskej dochádzky je to prakticky nemožné. Štát pritom vynakladá na vzdelávanie Rómov milióny eur.
V segregovaných rómskych komunitách na Slovensku žije zhruba 500-tisíc detí, väčšina z nich by mala chodiť do školy. Reportéri ich však zastihli v osade o 10.00 h viacero. Žiaci sa vyhovárali na skrátené vyučovanie, niektorí tvrdili, že školu mali do 13.00 h, čo nebolo možné. „Tu akurát tie financie dostávajú na deti a už tak sa im nevenujú,“ vyjadril sa jeden z obyvateľov osady.
Na školy, ktoré sa venujú vzdelávaniu z marginalizovaných rómskych komunít, sa v relácii Reportéri pozrela reportérka STVR Radka Novotná:
O množstve vymeškaných hovoria učitelia už na základných školách. ZŠ Chminianske Jakubovany funguje od roku 2013 a na deti z rómskych komunít sú zvyknutí, tvrdí zástupkyňa riaditeľky Bibiána Kučeravá.
„Aj na našej škole máme problém s dochádzkou. Záškoláctvo sa začína riešiť už po 15 neospravedlnených hodinách. Potom, keď žiak dosiahne až sto hodín, tak sa to rieši s políciou,“ pokračovala Kučeravá.
Podľa prednostu obecného úradu v Chminianskych Jakubovanoch Gejzu Červeňáka je obyvateľov do 18 rokov z marginalizovanej komunity je 1 500 až 1 600. „Máme 3 200 obyvateľov celkovo. Z toho 2 900 obyvateľov žije v rómskej osade,“ uviedol.
„Je to veľká komunita, čiže sú lepšie rodiny, sú menej lepšie rodiny, jednoducho sa už adaptovali mnohí z nich,“ priblížil Červeňák.
Rómskych študentov je veľa, udržať ich nevedia
V okrese Kežmarok je podľa štatistík vo veku 15 až 19 rokov 67 percent detí z rómskej komunity, informoval vedúci odboru školstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Ján Furman. „Na druhom mieste je Vranov na Topľou, tam je 55 percent,“ pokračoval.
Školy praskajú vo švíkoch, ale len na papieri. Problém je, že rómskych študentov nevedia udržať, aj keď na nich berú od štátu miliónové dotácie. „Na žiaka dostávame finančné prostriedky na tie deti, ktoré máme v systéme, v databáze k 15. septembru,“ vysvetlila prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Eva Ohraďanová.
„Vieme presne, koľko žiakov nastupuje do 1. ročníka v základnej škole, koľko detí postupuje do 9. ročníka,“ priblížil Furman. Koľko žiakov majú prijať do prvého ročníka jednotlivé stredné školy, určuje vyšší územný celok (VÚC), teda samosprávny kraj.
„K 30. aprílu zverejní ministerstvo školstva informácie, tzv. verifikovanú potrebu trhu práce, to znamená, aké odbory sú žiadané pre nasledujúci školský rok,“ povedal vedúci oddelenia odboru školstva PSK Juraj Kredátus.
„Dieťa je nositeľom financií. Ak sa sa dieťa objaví v štátnej škole, štátna dotácia ide za ním. Ak sa objaví v súkromnej škole, štátna dotácia ide za ním. Dotácia na žiaka v sebe zahŕňa všetky náklady – od priestorových, materiálnych, teda prevádzka a mzdy. Mzdy tvoria 90 percent nákladov,“ uviedla Ohraďanová.
Štát jednotlivé školy kontroluje. „Aj štátne, aj cirkevné, aj súkromné s tým, že minulý rok sme vykonali vyše tisíc inšpekcií,“ priblížila hlavná školská inšpektorka SR Alžbeta Štofková Dianovská.
Reportéri na školách s pochybeniami
Reportéri STVR sa vybrali na viaceré súkromné školy, ktoré štát kontroloval a zistil tam pochybenia. Jednou z nich je SUŠ Altamira. „Máme spoluprácu so SZUŠ Altamira – je tam tanečný odbor (TO) a výtvarný odbor (VO),“ uviedla Bibiána Kučeravá.
Súkromnú „zušku“ by mali navštevovať dve tretiny žiakov miestnej základnej školy. Podľa jednej z učiteliek ich bolo v čase nakrúcania osem, inak ich údajne býva 25 až 30. „Majú tam zapísané deti, ale reálne tam nechodia. Máme aj spoluprácu s doprovodom, že keď je to po škole, tak ich reálne odvedú na zušku,“ pokračovala zástupkyňa riaditeľky ZŠ Chminianske Jakubovany.
Zriaďovateľa najskôr oslovili telefonicky, no priestor na vyjadrenie nevyužil. Vybrali sa preto osobne na ich alokované pracovisko v Chminianskych Jakubovanoch, ktorému inšpekcia vyčítala nevhodné priestory. Rozhovor odmietli. Neskôr prisľúbili e-mailovú komunikáciu.
„Výučba naďalej prebieha v týchto priestoroch z dôvodu, že pôvodne poskytnuté vyhovujúce priestory sme museli uvoľniť pre potreby základnej školy. Ak by sme museli exaktne dodržiavať opatrenia, aj pri najväčšej snahe obce aj školy by to znamenalo výučbu umeleckého vzdelávania týchto detí úplne zrušiť,“ napísala v stanovisku SZUŠ Altamira.
Priestory musia spĺňať štandardy
Podľa prednostu obecného úradu vyšli škole v ústrety, lebo inak by žiadna umelecká škola v obci nefungovala. „Napriek sťaženým podmienkam je zo strany SZUŠ pravidelne vozené povinné materiálno technické zabezpečenie (MTZ),“ informovala umelecká škola.
„To čo je pre nás dôležité, aby to alokované pracovisko bolo zaradené v sieti. To znamená, že ho videli hygienici, videli ho ľudia zabezpečujúci BOZP. To znamená, aby to neboli priestory hocijaké, ale spĺňajúce štandardy pre vzdelávanie detí,“ skonštatovala hlavná školská inšpektorka.
„Mňa zaujíma, či alokované pracovisko je, alebo poskytuje tú istú službu v takom istom rozsahu a v takej istej kvalite. Ak áno, tak je to v poriadku. Ak nie, tak potom sa bavme o tom, že opäť treba riešiť prečo takéto alokované pracoviská vznikajú a čo môžeme urobiť pre to, aby nevznikali,“ povedal Ohraďanová.
„Pred dvomi školskými rokmi sme si trošku bližšie posvietili na práve porovnanie kvality vzdelávania poskytovaného školami. Čo sa týka základných škôl, súkromné a štátne školy poskytujú úroveň veľmi podobnú. Ale keď sme sa pozreli na úroveň vzdelávania pri stredných odborných školách, sme zistili, že súkromné stredné odborné školy poskytujú nižšiu úroveň vzdelávania,“ zhodnotila Dianovská.
Základnú dokončujú na strednej
„No, my sme tu už s našimi privátnymi školami viac ako štvrťstoročie, aby sme sa nevenovali len talentovaným žiakom, ale každý je vzdelávateľný,“ vyjadril sa generálny riaditeľ Európskej vzdelávacej agentúry ELBA Emil Blicha.
„Máme tú možnosť, že im môžeme poskytnúť kurz základného vzdelania. Čiže si ukončia to základné štúdium,“ vysvetlila riaditeľka Súkromnej strednej odbornej školy Elba Romana Birošová s tým, že po dokončení dvojročného programu môžu žiaci pokračovať na vyššom stupni vzdelávania.
Odborné učilište vzdelávajúce budúcich krajčírov funguje aj v pospájaných triedach. „Niektorí šijú, niektorí sa učia, pretože sme pred záverečnými skúškami. Sú tu aj prváci aj tretiaci, preto to je také rôznorodé,“ opísala majsterka odborného vzdelávania Súkromného odborného učilišťa Elba Daniela Majerčáková.
„Odevníctvo využijú pri oprave odevov,“ doplnila zástupkyňa riaditeľka školy SOU Elba vo Svinii Katarína Čarnogurská.
Tehotná trieda
Na súkromnou učilišti majú viacero tehotných študentiek. Podľa majsterky Majerčákovej jedna z nich už čaká štvrté dieťa. „Tým, že veľmi skoro otehotnejú tie dievčatá, tak sme vymysleli motivačný program, že dostávajú sušené mlieko alebo plienky, ale za nejakú účasť v škole,“ uviedla riaditeľka Birošová.
„Je tam nižšia úroveň. Súvisí to s tým, že tam máme vysoké počty ospravedlnených a neospravedlnených hodín. To znamená, vysoká absencia je taká, že v niektorých prípadoch sa učitelia môžu snažiť akokoľvek,“ poznamenala inšpektorka Štofková Dianovská.
„My s tým ťažko môžeme pohnúť, ale signály vysielame, nech štát s tým niečo robí. A nielen posledné vlády, ale posledných 30 rokov minimálne,“ povedal Emil Blicha.
Podľa riaditeľky súkromnej SOŠ Birošovej sú chlapci poväčšine otcami, a teda musia pre rodinu zabezpečiť živobytie. „Podnikatelia ich berú na stavbu všade. A my teraz máme isté problémy ich udržať v škole. Lebo my chceme, aby prišiel do školy, a tam si idú zarobiť,“ pokračoval generálny riaditeľ Európskej vzdelávacej agentúry ELBA.
„My to rešpektujeme. Prídu na všeobecné vzdelávacie predmety a potom z častí ich ospravedlníme, ale vieme, kde sú,“ doplnila riaditeľka Romana Birošová.
Lakmusové papieriky školstva
„Súkromné stredné odborné školy pôsobia naozaj naprieč celým Slovenskom. Vo všeobecnosti, možno by sa dalo povedať, že tie súkromné školy sú tým lakmusovým papierikom školstva. To znamená, nachádzame medzi nimi veľmi, veľmi kvalitné školy, ale, žiaľ, sú tie, ktoré nám potom posúvajú aj tú úroveň dole. A veľmi nízko,“ zhodnotila hlavná školská inšpektorka SR.
Emil Blicha upozornil, že agentúra ELBA vzdeláva Rómov 15 rokov. „My vnímame súkromné školy ako súkromný podnik, ale nie je to tak. Treba ale povedať na rovinu, že my máme aj množstvo iných výdajov, nesídlime vo vlastných budovách. Častokrát sme v komerčných nájmoch a tým pádom výdaje prevádzkové máme výrazne vyššie,“ povedala prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Ohraďanová.
Biela voda a podozrivý nájom
Medzi kontrolovanými subjektmi sa opakovane ocitá aj nezisková organizácia Biela voda. Zriaďovateľ má šesť alokovaných pracovísk v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa.
„V roku 2020 sme mali kontrolu NKÚ, ktorú sme mali aj v neziskovej organizácii Biela voda, aj na spojenej škole,“ priblížila riaditeľka Súkromnej spojenej školy Biela voda v Kežmarku Anna Jurgovjanová.
Kontrola vtedy zistila, že si škola prenajímala od riaditeľky alebo jej blízkej osoby nehnuteľnosti. Informovala o tom hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Zákon to nezakazuje, tvrdí riaditeľka školy v Kežmarku. Kontrolóri jej dali za pravdu.
„Podľa platnej legislatívy sa na nájom existujúcich stavieb nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní. Naše zistenia z roku 2021 a 2023 ukazujú, že je potrebné zaviesť účinnejšie kontrolné mechanizmy pri nakladaní s verejnými zdrojmi pridelenými školám,“ uviedla Bolech Dobáková.
Zmeny sa chystajú
Ministerstvo už pracuje na zmenách, uviedla jeho hovorkyňa Katarína Kohútiková. „MŠ v súvislosti s odporúčaniami NKÚ intenzívne pracuje na legislatívnych zmenách, ktoré majú zabrániť zneužívaniu verejných prostriedkov. Napríklad nájomné bude možné kryť z normatívnych príspevkov len z malej časti,“ uviedla.
„V prvom rade je dôležité povedať, že štát má jednoznačné právo kontrolovať to, ako sa vynakladajú verejné zdroje,“ vypichol hovorca ministerstva financií Pavol Kirinovič.
„Súkromné školy sú kontrolované. Mechanizmus kontroly štát má vo svojich rukách. A to je kľúčové, nás môžu prísť kontrolovať aj rodičia,“ povedala Eva Ohraďanová. V čase nakrúcania prebiehala kontrola v Bielej Vode aj zo strany školskej inšpekcie, aj z ministerstva školstva.
„Súkromné školy sú tie, ktoré naozaj do nášho vzdelávacieho systému prinášajú nové cesty. Určite vrhať tieň na súkromné školy en bloc by bolo veľmi, veľmi nespravodlivé. A tu sa potrebujem za súkromné školy naozaj postaviť, lebo viem, že robia kvalitnú prácu,“ vyjadrila sa Ohraďanová.
Moderné pracovisko v Lomničke má tiež problémy
V rómskej obci Lomnička vybudoval PSK novú modernú školu, no aj napriek tomu jej žiakov počas roka ubúda.
„Máme nástup od 7.00 h, čakáme na hlavnej ceste, dáme ich dokopy a odprevadíme do školy. Takú školu, ako máme v Lomničke, to by museli chodiť do Ľubovne, ale tu ju majú doma, nemusia nikde cestovať. Deti majú snahu sa niečo vyučiť, aby z nich niečo bolo.“ povedal člen MOPS v Lomničke Štefan Oračko.
„Momentálne v tomto školskom roku k nám nastúpilo cca 135 žiakov. V súčasnosti z rôznych dôvodov 47 žiakov školu opustilo, ale skúsili sme teraz experimentálne pre určitú skupinu žiakov poskytovať raňajky, aby sme vedeli, aký to bude mať vplyv na ich dochádzku,“ informoval zástupca riaditeľa Spojenej školy Jarmočná z alokovaného pracoviska v Lomnička Miroslav Knap.
Nové pravidlá
Sociálne odkázaným štát poskytuje štipendiá. Keď má však jednotlivec slabú dochádzku a slabý prospech, nedostáva ich.
„Samozrejme, všetko sa to zakrýva tým, že je chorý. A určite by som zrušila päťdňové ospravedlnenia. Pretože v tomto prípade je to čisté zlo. Nie je to kontrolovateľné. Jeden deň, dva dni v škole a potom sa môžete ospravedlniť,“ myslí si Jurgovjanová.
„Nové pravidlá ospravedlňovania absencií žiakov na školách budú platiť od septembra 2025. Systém bude rozdelený do dvoch režimov, pričom pre školy, ktoré vykazujú nadmerný počet vymeškaných hodín, bude platiť prísnejší režim. Za polrok budú môcť ospravedlniť 15 dní. Po prekročení tejto hranice bude potrebné potvrdenie od lekára,“ vysvetlila Kohútiková.
„Študenti odchádzajú z rôznych dôvodov, že potrebujú ísť do zamestnania kvôli tomu, že sú v ťažkej finančnej situácii a rodičia ich posielajú na brigády. Tým pádom ich musíme vylúčiť zo štúdia, lebo nemajú dochádzku,“ priblížila hlavná majsterka odbornej výchovy v Lomničke Daniela Zimová.
„Škola, keď to nemyslí seriózne, nemusí ich z toho systému vyhlásiť. Tým pádom sú stále akoby na škole, hoci už na škole nie sú. Dá sa takto systém zneužiť, ale ja predpokladám, že také školy na Slovensku nemáme,“ zhodnotil Knap.
Koniec štúdia, koniec dávok
„Keď ukončia štúdium to znamená, že rodina nedostane rodinné prídavky a musia sa deti nahlásiť na úrad práce,“ povedala Daniela Zimoá.
„Možno, že by pomohla aj povinná školská dochádzka, aspoň ukončiť štúdium nie v šestnástich, ale v sedemnástich,“ myslí si Birošová.
Hlavná školská inšpektorka však upozornila, že rezort školstva bez súčinnosti ostatných rezortov nevie so situáciou urobiť nič.
„Práca s rómskymi žiakmi je veľmi náročná. Kto si to nevyskúšal, jednoducho treba to skúsiť, treba ísť na tvár miesta,“ zhodnotil vedúci odboru školstva Prešovského samosprávneho kraja Furman.
„Spoločnosť vynakladá financie na to vzdelávanie, ale viac by dala na dávky, na nezamestnanosť. Vzdelávanie je jednou z dlhodobých ciest, ako prelomiť tú generačnú chudobu,“ uzavrel Emil Blicha.
